V povolebnom chaose si novinárov prvýkrát pozvalo nové vedenie SND. Aula SND bola plná ľudí i emócií. Nový generálny riaditeľ Ondrej Šoth začal tlačovku sebavedomou vetou: vyhlásil, že on zatiaľ neurobil žiadnu chybu.

Takto by sa dala zjednodušiť reakcia Jána Slotu na prepad jeho strany vo voľbách. Namiesto sebareflexie, odstúpenia z pozície predsedu strany reagoval po svojom.

Na Slovensku, hoci to vždy tak nevyzerá, nežije až toľko nacionalistov. Možno tu naozaj prevláda oná neslávne preslávená holubičia nátura. Niežeby sme boli načisto mierumilovní, ale v pravej chvíli dáme prednosť domácemu pokoju. A to je dobre, aj keď tejto pravej chvíli často predchádza aspoň formálne zatínanie pästí a prskanie jedovatých slín.

Parlamentné voľby sa skončili. Na analýzy je asi ešte priskoro, na prvé dojmy nie.

Moje štyri dôvody.

Milí čitatelia, v sobotu nestačí iba voliť, ale aj krúžkovať, krúžkovať a krúžkovať. Nerozhodujete totiž len o tom, koľko strán (a s akou silou) bude zastúpených v parlamente, ale aj o tom, akí poslanci tam budú sedieť.

Voľby nie sú povinnosťou, človek si pokojne môže dovoliť luxus nevoliť. Len je ťažké dopriať si ten luxus, keď človek tuší, kto voliť asi pôjde. Títo voliť zrejme pôjdu:

Keď predstavitelia tejto vlády alebo nimi riadené orgány označia niekoho za klamára/ klamárku (napr. Hedvigu Malinovú, Bohumila Hanzela, Zuzanu Wienk)

Predpovedať vývoj na Slovensku po voľbách je dosť ťažké. Napríklad už len preto, že krajina bez HZDS v parlamente a s Mostom v ňom, je – obrazne povedané – úplne inou krajinou ako tá s HZDS v parlamente a s Mostom mimo neho.

Ako sa to vezme. Pravda sa aj pod novým majiteľom stavia k Robertovi Ficovi kriticky. Ale spôsobom, s ktorým môže byť Smer celkom spokojný. A zrejme je spokojný aj skutočný majiteľ – viac o jeho možnej identite v tomto texte.