Paríž zažil noc teroru. Ulice francúzskeho hlavného mesta boli zmáčané krvou desiatok nevinných. Krajinu galského kohúta to však nezlomí.

Zdravotné sestry sú nejednotné a napriek hrozným podmienkam sa boja niečo podniknúť. Je to v súlade s atmosférou v tejto krajine. Niečo sa stane, až keď budú ľudia zúfalí.

Niežeby sme to nevedeli predtým, keď sa objavili prvé bilbordy Smeru s týmto heslom, no až minulý týždeň to plateným inzerátom v Novom čase povedali jasne a naplno. Musím reagovať.

Teda, vlastne nie pán európsky, ale paneurópsky. Premiér si zarečnil na Paneurópskej vysokej škole a my môžeme hádať, či bude mať táto škola aj naďalej problém s akreditáciou.

V islandskej nemocnici leží po náročnej operácii srdca náš kolega Juraj Kušnierik. Všetci dúfame, že sa Juraj čoskoro vráti do našej redakcie.

Dnes je to päť rokov, odkedy tu fyzicky nie si. Ak sa dá, chvíľočku ma, prosím, počúvaj.

Ak ste členom Smeru a stojíte po boku premiéra aj v ťažkých časoch, nemusíte sa báť, že vás Robert Fico odstaví či zavrhne – len preto, že ste niečo nezvládli alebo ste starí.

4. novembra 2005 skupina mužov ozbrojených boxermi a nožmi zavraždila študenta filozofie Daniela Tupého. Nikdy som o tom nepísal, no po 10 rokoch je to priam stavovská povinnosť.

Každý vie na prvý pohľad pochopiť, čo je to predražené CT-čko alebo predražené chlebíčky na konferencii. V prípade IT je všetko nejasnejšie a pritom sa tam hýbu onakvejšie peniaze.

Pri príležitosti výročia vzniku ČSR sa vždy vyroja mudrlanti píšuci nie o vzniku, ale o zániku Československa a jeho dejinnej nevyhnutnosti. K tomu len jeden postreh.