Čo si videl? Čo sa ti najviac páčilo? Ľahká otázka, ťažká odpoveď. Lebo toho bolo veľa.

V ostatných dvoch týždňoch som prečítal niekoľko zaujímavých kníh o histórii viacerých slovenských obcí i miest. Čítanie som zavŕšil peknou reportážou kolegov Stratené Slovensko (.týždeň č. 27 / 2012). Teraz sa pokúsim o reflexiu užitočných prechádzok písaným slovom, sústredenými na dávnejšiu slovenskú históriu, v zrkadle súčasnosti.

Prvý deň Pohody bol plný pohody. Aj napriek tomu, že Lou Reed pôsobil rozpačito.

Dianie okolo arcibiskupa Róberta Bezáka je plné špekulácií, ktoré sa zatiaľ nedajú oprieť o jednoznačné fakty. Ani naše rozhovory v dobre informovanom cirkevnom zákulisí neprinášajú jasný obraz o dôvodoch, pre ktoré bol Bezák odvolaný.

Môže Európska komisia potrestať sama seba za to, že pri podporovaní svojej svätej agendy, ju sama totálne znesväcuje?

Nielen Lou Reed, Elbow, Kasabian, The Horrors či Emilíana Torrini sú dôvodmi, prečo sa oplatí ísť na tohtoročnú Pohodu.

Volám sa Andrej Bán a som vnuk akademického sochára Pavla Bána, autora sochy Stalina, ktorú včera vystavili pred SNG ako hlavnú „atrakciu“ výstavy Prerušená pieseň / Umenie socialistického realizmu 1948 – 1956.

Ivan Mikloš opäť argumentuje britským týždenníkom The Economist ako arbitrom postojov v debate o dlhovej kríze v eurozóne. A spomína pritom aj Týždeň.

Vážené Rómky, Rómčatá, vážení Rómovia, píšem vám otvorený list s prosbou, aby ste si ho prečítali a zobrali si k srdcu úprimné prosby v ňom a aspoň ústne ho šírili ďalej.

Bratislava v pohybe je výnimočné podujatie. Ak aj nepotrebujete vidieť každú tanečnú premiéru, tak toto je festival, ktorý už dlhé roky do Bratislavy ťahá tých, čo sú na začiatku pelotónu, nie na jeho konci.