Slová sú zákerné, vrátia sa vám nečakane. Dokonca aj vtedy, ak nie sú vaše. Uvedomil si to aj Miroslav Lajčák v ostrej debate s moderátorom Deutsche Welle Timom Sebastianom.

V Mníchove som prežil svoje dôležité roky. Zažil som ho ako prívetivé a veľmi farebné mesto, v ktorom sa pestuje všetko dobré z našej civilizácie.

Verte, ani netuším, ako sa hra, ktorá nainfikovala milióny ľudí na celom svete, hrá a ani nechápem jej zmysel.

Kedysi, v prehistorickej ére papiera, bol v médiách taký milý a užitočný zvyk. Keď prišiel do redakcie anonymný list, išiel rovno do koša.

Donald Trump rozdeľuje Ameriku, v Clevelande sa mu republikánov zjednotiť nepodarilo. V stredu odtiaľ poslal na Slovensko strašidelný odkaz.

Ak nejaký poslanec, v tomto prípade Daniel Lipšic, verejne pred kamerami povie, že Slovensko sa stáva mafiánskym štátom, tak to síce môže, ale aj nemusí byť pravda.

Šialený čin Mohameda Lahouaieja Bouhlela, ktorý v Nice zavraždil 84 osôb a množstvo ďalších zranil, opäť raz otvára dve témy: úzkosť bežných ľudí a martýrske hrdinstvo.

Nie, nepíšem o knihe od Pišťanka a Taragela, ktorú nedávno preslávili protesty časti našich katolíkov. Mám na mysli predvčerajší útok utečenca na vlak v Nemecku.

„Pôjdeš do basy, ty hajzeľ,“ povedal Lipšicovi Štefan Harabin, keď ten v parlamente hovoril o jeho priateľských kontaktoch s mafiánom Bakim Sadikim.

Keď som na včerajšom Proteste proti zlodejom v politike 5 prechádzal pomedzi ľudí a počúval ich rozhovory, napadla mi kacírska myšlienka. Možno by bolo lepšie skončiť.