aby sme sa rozumeli, viem, že Andrej Kiska stojí na správnej strane. Viem, že urobil chybu z nepozornosti alebo chcel, skrátka, optimalizovať dane ako tisíce podnikateľov a podliezol latku. To je bumerang, ktorý sa vždy vráti. Ten Kiskov udrel silno, ale postavil sa k tomu férovo, doplatil a ospravedlnil sa. Svoju zlú správu si priniesol sám. Do tohto bodu mu treba zatlieskať.
Potom prišla nevynútená prestrelka s premiérom a dnes už aj ministrom vnútra o tom, kto má väčšie maslo na hlave. Tu prezident zabŕdol do hlbokého bahna, z ktorého sa mu podarí dostať len ťažko. A aj keď sa vyškriabe na okraj politického močiara, zostane na ňom zaschnuté páchnuce bahno.
„Toto preťahovanie lana o to, kto je väčší darebák, je vďačným kúskom nielen pre imunitne oslabenú masu voličov.“
Ako sa to mohlo stať? Začnime jedným železným zákonom politického marketingu – pre verejnosť (voličov) nie je dôležité, ako to naozaj je (teda kde je objektívna pravda), ale ako to komunikačne vyzerá.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.