"Janka je človek, ktorý chce robiť hudbu a je ochotná vydať sa hociktorým smerom," povedal nám Eddie Stevens v rozhovore, ktorý nájdete v najnovšom .týždni. Toto na Janu Kirschner sedelo od začiatku, no z hudobného hľadiska sa objavné výpravy začali v roku 2010 albumom Krajina rovina. Oveľa oddvážnejšímm krokom do hudobne zaujímavých oblasí sú však Moruše, ktoré z Krajiny roviny vyrástli. Biela a čierna.
Hoci Jana je a zrejme aj zostane predovšetkým pesničkárka, od Krajiny Roviny však prekračuje jednak všeobecne zdieľanú predstavu o tom, čo je to popová pieseň a tiež predstavu o tom, ako vyzerá - hoci aj alternatívna a teda formálne slobodnejšia - slovenská pop music.
Jana a Eddie idú svojou cestou a je nesmierne zaujímavé pozorovať ich pritom, počúvať, čo na tej ceste vytvárajú. Prekvapenie čaká za každou zákrutou. Hovoriť im, ktorou cestou by mali a ktorou nemali ísť je totálny nezmysel. Oveľa lepšie je počúvať ich hudbu.
Idú
Zvuková bohatosť, pokoj, dlhé sláky, marimba. Textom je jedno slovo. Dve slabiky. Tri písmená. Idú. Odkiaľ? Kam? A kto vlastne ide? A prečo? Sláčiky niekoľkokrát ako keby citovali starú zvučku rozhlasového večerníčka.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.