Komu to tu píšem a prečo? Nuž, je leto a politický život na čas utíchol. Tieto slová však primárne nie sú určené tým, ktorí vyrastali a dospievali v komunizme.
Pripomeňme si legendárny prejav Miloša Jakeša, Širokého radosť z hry a pozrime sa aj na Andreja Danka, ktorý znova pozýva na Slovensko, tentokrát návštevy z Ruskej dumy.
O necelý rok budú parlamentné voľby. Dnes nikto nevie s istotou povedať ako dopadnú. V podstate sú však možné len dve možnosti a to, že dopadnú dobre, alebo zle.
Nespali celú noc a aj tak nič nedohodli. Niet sa čomu čudovať, EÚ je politicky rozdelená, ako už dlho nebola. Akútne potrebujeme reformu, ktorá zamedzí zákulisným hrám.
Predsedovi SNS Andrejovi Dankovi evidentne chýba jeho „bieloruský vzor“. To však nie je všetko. Uplynulý týždeň na Slovensku opäť ukázal, ako vládna koalícia opovrhuje slušnosťou.
Po piatich mesiacoch čakania sme sa už všetci nádejali, že ústavná sága bude za nami, prezidentka doplní chýbajúci počet sudcov a pôjdeme ďalej. Nestalo sa tak.
