Operu mám rád asi tak ako má rád suchozemčan more, ako má rád človek z roviny zasnežené vrcholy skalnatých hôr. To znamená, že operu obdivujem, hoci sa v nej nevyznám. Režisér Jan Antonín Pitínský mi raz povedal, že opera je preňho "vodopád krásy". Podobne pre mňa: to, že z jamy pred pódiom znie viac než dve hodiny (väčšinou) hudobná nádhera, že z pódia znejú krásne hlasy a na dôvažok to má ešte aj dramatický a - vďaka scéne a kostýmom - aj výtvarný rozmer, tak to je samo o sebe zázračné.
Preto, keď ma Dany Rabina zo Slovenského národného divadla upozornil na to, že 3. januára bude v Opere SND Rigoletto v najlepšom možnom obsadení, tak sme sa s manželkou po dlhom čase do opery vybrali.
A to aj napriek tomu, že kritiky tejto opernej inscenácie v SND neboli nadšené. Napriek tomu som sa nedal odradiť: je to predsa krásna hudba a meloman Dany vraví, že budú aj dobrí speváci (čo, žiaľ, v Opere SND nie je pravidlom).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.