Z vagóna sa navôkol rozlieha krik, ktorý sa snaží prehlušiť hudbu rinúcu sa z reproduktorov. Skladby z rôznych kolotočov sa miešajú s ľudským výskotom, hovorom a vytvárajú kakofóniu trhov a jarmokov. Tá je pre mnohých neodmysliteľnou súčasťou leta.

Labubu sú plyšové hračky, ktoré spôsobili na sociálnych sieťach ošiaľ. Ľudia si ich čoraz častejšie vešajú na kabelky a batohy. Niektorí neváhajú investovať do exkluzívnejších kúskov aj tisíce eur.

Muži si odnepamäti potrpeli na úpravu fúzov a brady. Holenie či pristrihávanie bolo ich osobným rituálom. Ten po stáročia prechádzal vývojom. Ostré kamene – pazúriky – nahradili modernejšie nástroje: britvy, žiletky a holiace strojčeky. S touto pánskou úpravou vzhľadu sa kľúčovo spája značka Gillette.

Samozrejme, takto by som to nezovšeobecnil, pretože zaručene existujú super chlapi aj bez noža vo vrecku, ale ak si niekto zvykol nosiť vo vrecku alebo v taške nožík, určite neoľutoval, pretože tento nástroj pomáha pri každodenných situáciách veľmi výdatne. Mať nôž poruke a pomôcť bleskurýchle pri nejakom probléme namiesto zúfalého hrabania sa v batohu má svoje výhody.

Pestrofarebné cukrovinky, ktoré neoddeliteľne patria k nášmu detstvu. Sú malé, v apartnej hranatej krabičke a vždy naporúdzi. Na povrchu chrumkavé, vo vnútri vláčne a čokoládové. Ikonické cukríky prvej republiky a Československa. Každý ich pozná pod jedným menom – lentilky.

Rozdelil našu spoločnosť viac ako nástup sociálnych sietí či celosvetového očarenia narcistickými klaunmi. Už len keď ho niekto spomenie, polovica tvárí zbledne, polovica sa zasníva. Nikdy nič medzi tým. Téma, pri ktorej je nutné sa okamžite vyhraniť: ryžový nákyp.

Tento rok má Magdalena Dobromila Rettigová (1785 – 1845) hneď dve okrúhle výročia, narodenia aj úmrtia. Ak túto milú paniu nepoznáte, je to autorka jednej z najvydávanejších kníh vydaných v češtine: Domácí kuchařka (1826) vyšla v desiatkach vydaní a dá sa kúpiť doteraz.

Máme pred sebou chrumkavý listový šalát, na ňom spôsobne nakrájané paradajky, prúžky cibuľky či kolieska uhorky alebo papriky. Všetko sa to vyvaľuje v ligotavom kúpeli, ktorý kompozícii dáva jemný zlatistý nádych. Na celom svete ho volajú po francúzsky – vinaigrette.

Najlepšie veci vznikajú pri spolupráci. Keď si za jeden stôl sadne talianska a francúzska kuchyňa alebo si aspoň začnú pri tom kuchynskom stole pomáhať, vznikne jednoducho báseň. Tá dnešná bude o lete a volá sa bagna cauda (čítame baňa kauda).

Pravidelne ju nachádzame v rôznych receptoch, podlieva sa ňou, nechávajú sa ňou nasiaknuť piškóty. V dvoch celosvetovo známych klasikách by dokonca nemala chýbať, inak je to hriech. To, čo pre Portugalsko znamená portské, pre Taliansko je marsala.