Malé, guľaté a mimoriadne chutné. Voňajú Stredomorím a Blízkym východom. Mnohé národy tam žijúce si tieto zázračné guľky privlastňujú, vedú sa okolo nich dokonca kultúrne vojny. V súčasnosti malá cícerová či bôbová fašíročka dobýva čoraz viac vegánsky svet. Falafel.

V Portugalsku na ne narazíme na každom kroku. Usmievajú sa na nás, žmurkajú svojimi karamelizovanými škvrnami, akoby to boli oči divej mačky, a lákajú nás. Málokto odolá, pretože ide o nevídanú pochúťku. Pastéis de nata.

Spoza zásteny z tenkej drevenej dosky sa ozýva veselý spev storočného starca. Všetkým návštevníkom vyludzuje úsmev na tvári. Možno preto nik nie je nervózny a pokojne čaká na svoju misku s vývarom od vtipného speváka. V mojom plávajú rezance udon.

V tom čase sa celé Japonsko dá do pohybu. Ceny hotelových izieb raketovo stúpnu, rovnako ako leteniek. Každý cestuje za tou svojou najkrajšou čerešňou či celým sadom, aby si pod rozkvitnutou korunou vychutnal zelený čaj s obligátnym wagashi.

Niekto si povie: nevídali – obyčajný zapečený sendvič. No vo Francúzsku je to hotové náboženstvo. Konkrétne kaviarenské. A v súčasnosti, po vlne burgrov a poké, opäť naberá do košiara zablúdené ovečky. Francúzsky zvodca croque monsieur (čítame krok mesié).

Jahňacina, šunka, vajíčka, kysnuté koláče. Tradičná veľkonočná tabuľa. V každom kraji trošku inak, no vždy veľa a so srdcom na dlani. Všetkému však kraľuje obradový koláč. Niekde mu hovoria paska, inde baba. V Taliansku je to holubica.

Na svete existuje nepreberné množstvo chlebov – kvasených, nekvasených, tmavých, bielych, celozrnných. O niektorých sme tu už písali. Poznáme indický naan, maďarský langoš či náš posúch. No len malé množstvo chlebov sa môže pochváliť, že ich vymysleli vojaci. Perzský sangak.

U nás ich nenájdeme tak často v ponuke ako v Taliansku, kde ešte pred takými piatimi rokmi znova zažívali svoj boom a dodnes sú pevnou súčasťou menu taverien a bistier. Zarážajúca kombinácia dvoch kultúr: penne alla vodka.

Poznáme ho ako ustálené slovné spojenie a evokuje nám anglickú vyššiu triedu, umenie konverzácie a dobré spôsoby. Dnes však už mnohí Angličania tento zvyk nepestujú, dokonca o ňom ani nevedia. Pričom ide o takú bohumilú vec: čaj o piatej.

Lahodná zelená pasta s maslovo-rastlinnou osviežujúcou chuťou a jemným limetkovým nakopnutím je už pomerne rozšírená aj u nás. Dostať ju nielen v mexicky ladených bistrách, ale pomaly všade. A pritom – cesta do Európy jej trvala neuveriteľne dlho. Guacamole.