Väčšina ľudí vie, že cena leteniek sa riadi mystickými pravidlami. Tie, ako si všimol americký humorista Dave Barry, zabezpečujú, že každý človek v lietadle zaplatí za letenku inú cenu a všetky budú nižšie, ako tá vaša. Málokto vie, že aj ceny v požičovniach áut často poskakujú nahor a nadol v niekoľkonásobkoch. Pritom mať alebo nemať na dovolenke auto často robí rozdiel medzi tým, či ste turista, vyvalený dva týždne v megahoteli a po návrate budete musieť pozrieť do pasu, v ktorej to bolo krajine, alebo cestovateľ, ktorý naozaj niečo spozná.

Pred dvoma týždňami strávila takmer päť hodín na polícii. Vyšetrovatelia jej odobrali vzorky DNA aj odtlačky prstov. Snažili sa ju zastrašiť, aby už nepísala o kauze tunelovanie, myslí si redaktorka Hospodárskych novín Martina Ruttkayová Tvardzíková.

Výnimočný aj vo svetovom kontexte je tým, akým spôsobom viac ako pol storočia vytvára fotografickú esej o jednom meste – industriálnej Ostrave. Po auguste 1968 na päť rokov emigroval do Kanady, živil sa ako robotník, no vedomý si následkov sa vrátil do normalizačného Československa. Dokumentarista Viktor Kolář.

Rodičia, ktorých dieťa obľubuje videohry, to určite poznajú. Dieťa je natoľko pohrúžené do hry, že keď s virutálnym autom ide do zákruty, nakláňa celé telo. Na prvý pohľad absurdné. V skutočnosti je to len jeden z desiatok podvedomých návykov, ktoré v nás vybudovali moderné technológie.

U. S. Steel zostáva americkí oceliari zostávajú v Košiciach prinajmenšom ďalších päť rokov. V utorok sa vládna delegácia na čele s premiérom Robertom Ficom vrátila z rokovaní v centrále U. S. Steel v pennsylvánskom Pittsburghu a medzi obidvoma stranami sa podpísalo memorandum.

Do redakcie sme dostali podpísaný list od piatich účastníkov známej akcie v bare Bonanno. Vzhľadom na význam ich funkcií ho uverejňujeme spolu s reakciou Štefana Hríba.

Keď som sa v júni po piatich mesiacoch práce v rozvojovej krajine na týždeň ocitla doma, všetko mi bolo vzácne a postihla ma nostalgická nálada i prílišná zhovievavosť. Bola som síce v rodnom, ale takpovediac v cudzom meste, takže som len krčila plecami počas rýchlych presunov pod zemou (podchodmi s tematicky gýčovou graffiti-výzdobou) či nad zemou (v bludisku „kreatívne“ ponatieraných novozateplených panelákov).

Krátko po Vianociach 2012 som bol na výstave v Musée de la Poste v Paríži, ktorá sa nazývala Aude-là du Street Art (Za streetartom). Človek nemusel byť sociológ, aby si všimol rozdiely medzi tými, ktorí na nej boli, a ľuďmi, ktorí v tom istom období navštívili iné parížske výstavy, napríklad Canaletto et Guardi v Musée Jacquemart-André.

Sleduje ho vlastný sused. Nikto mu to nepotvrdil, nečítal to v žiadnej správe a nemá ani žiadnych kamarátov medzi policajtmi, ktorí by ho varovali. Nie je však hlúpy. Kedykoľvek otvorí dvere na svojom dome, zbadá, ako sa iná hlava vo vedľajších dverách pohne. Keď je vonku pred domom, či už prichádza, alebo odchádza, trikrát z piatich prípadov stretne staršieho muža, ktorý žije v jeho susedstve. Tvári sa, že zase raz polieva. Kvetináče sú pritom plné vody, ale on stále polieva a polieva.