Centrálni bankári sú opäť v strese, a tak – tlačia. Už korekcia z druhej polovice roka 2018 naplnila definíciu medvedieho trhu. Poslušné deti našli pod stromčekom darčeky, neposlušní investori mínus 20 percent.

Prechádza okolo vitríny s pečivom a zákuskami. Okom zavadí o niečo, čo nohám prikáže razom zastať. Pokúša sa pohnúť ďalej, nejde to. Zacúva, postaví sa slušne do radu a rozochveným hlasom si vypýta ten prekliaty kúsok zasneženého jablčného pité.

Prečo mu to nepriznať: českému premiérovi sa jeho návšteva v Bielom dome podarila. Zatiaľ čo domáca situácia vyzerala až komicky – len čo šéf vytiahne päty, vypuknú zmätky.

Richard Sulík mal pravdu, keď si na otvorenom liste Emmanuela Macrona Európanom všimol, že francúzsky prezident nespomenul najpálčivejší európsky problém, teda eurozónu. Ale...

Začalo sa finále boja o Grasalkovičov palác. V poslednej prezidentskej ankete pred prvým kolom volieb sme sa kandidátov pýtali na to, ako hodnotia svoju doterajšiu kampaň, čo ich prekvapilo a keby mohli, čo by urobili inak.

Niekedy je v našom útulku úplný pokoj. Chlapi sú v práci alebo u lekárov, sestra Rita varí a ja sedím v záhrade a rozmýšľam nad tým, prečo sa slovenský katolicizmus dostal do slepej uličky.

Aj vidiaci môže byť slepý. O tejto slepote hovorí Ježiš v odpovedi na otázku: Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? A táto iná „slepota“ býva oveľa častejšia než slepota naozajstná.

Za oknom uteká krajina, polia sa kúpu v slnku, v rádiu hrajú Paru, na betónovom plote pri fabrike nadpis Harabin na hrad (nepatrí), autobusové zastávky oblepené národnou hrdosťou, polia sa menia na hory, pezinská skládka je ďaleko, fejsbúk píše, že nás čakajú extrémisti a slnko svieti niekde inde.

Pred pár týždňami ma v televízii zaujal rozhovor s českým kňazom. Jeho slová som si zapamätala, meno nie. Nepochybujem, že je v cirkvi vážený a dôležitý, keď vystupoval v televízii, no to, ako sa správal, malo pre mňa väčšiu váhu než funkcia. Nemusel byť v sutane, aby ma priblížil k Bohu.

Je to ako rozísť sa s niekým a potom ho stretávať. Nikomu sa do toho nechce. Buď sa do toho človek jednoducho nikdy nepustí, alebo mu zakaždým zovrie žalúdok a dostavia sa či už výčitky, alebo spomienky. No je to jednoducho nezdravé prostredie.