Človeku sa to už ani nechce komentovať. Ale nakoniec, je potrebné povedať k tomu aspoň pár slov, aby bolo jasné, že toto nie je v poriadku. Samozrejme ide o posledný ťah Igora Matoviča proti Richardovi Sulíkovi.

Strach zo smrti, strach zo straty zamestnania, strach z globálneho otepľovania, strach zo svojej neschopnosti. Strach môže mať tisíce podôb. Teraz o jednej z nich.

mRNA vakcíny sa zapísali do histórie ľudstva ako kľúč k ukončeniu nekonečných lockdownov a opatrení spojených s pandémiou covidu, no ich potenciál stále len objavujeme.

Škodcovia škodia. To je jednoduché. Ale ako sa proti nim chrániť?

V novembri to bude 34 rokov od začiatku pádu normalizačného režimu v našej vlasti. Medzitým sme prešli viacerými krízami. Je tá dnešná v niečom iná? Je vážnejšia než tie predchádzajúce?

Ako sa vraví, „rozmohl se nám tady takový nešvar“. Konkrétne ten, že sa vo verejnom diskurze začalo často skloňovať slovíčko „ideológia“. To by ešte neprekážalo, len ľudia, ktorí ho používajú, ho zjavne nepoužívajú s pochopením.

Sú tu voľby, na ktoré sme tak dlho čakali a tak dlho sa na ne pripravovali. Moratórium už klope na dvere, a preto mám poslednú šancu prihovoriť sa vám pred voľbami.

Skoro každé volby se v posledních letech zdají být osudové. Jako kdyby v nich šlo o všechno. Jako by měly být poslední. Slýcháme silná slova o bytí a nebytí národa. I teď, na Slovensku.

Víkendové voľby budú historické. Ale nie preto, že sa v nich rozhodne o budúcej podobe vlády a parlamentu. Preto, že v nich rozhodujeme aj o tom, či sa v Európe presadí hrubá sila, násilie a agresia ako platný argument.

Absence doktrinářské ideologie není totéž jako absence idejí, natož politického programu. Politik v čele vlády by měl být lídr. Měl by vést, ne následovat nerealistické představy a sny svého lidu.