Pri zbere materiálu pre nový film Mareka Šulíka Ťažká duša, ktorý vznikal v rómskych osadách na východnom Slovensku, jedna stará pani, keď dospievala pesničku, povedala: „Ďakujeme, že sme vám mohli zaspievať.“

Na prelome februára a marca zaznamenala operná sezóna dva prírastky, ktoré si zasluhujú nielen uznanie kritika, ale predovšetkým divákovu pozornosť.

Bola to zmena ako hrom. A pritom taký jednoduchý nápad. Všetci obchodníci v Amerike boli na seba naštvaní, prečo naň neprišli sami.

Na začiatku roka 2009 ešte Peter Sagan netušil, či sa bude v ďalších rokoch venovať cestnej, alebo horskej cyklistike. Pred pár hodinami vyhral majstrovstvá sveta v prvej zo spomínaných. Aká bola jeho cesta?

Oslovili sme viaceré slovenské osobnosti, aby nám odpovedali na dve otázky: Aký je ich vzťah k Winnetouovi a aký majú názor na toho nového. Prekvapilo nás, ako málo z nich sa na nového Winnetoua tešilo.

V mladosti sa zamiloval do nosenia ťažkých nákladov na tatranské chaty. O tejto vášni a jej legendách natočil úspešný film. Pohodlie na cestách nevyhľadáva a vraví, že by sme nemali ani my. Nosič, lezec, cestovateľ a filmár Pavol Barabáš.

Viem, nie je ľahké dohodnúť sa. Vidím to často doma na tých najtriviálnejších témach. Napríklad kde pôjdeme nakupovať, alebo kto z našich známych je väčší idiot.

Keď hlavní hrdinovia filmov ohlasujú divákom, že už teda naozaj idú do boja, tak vyťahujú spoza opaskov dýky, roztáčajú si nad hlavami lasá, z pošiev vyťahujú mačety, kordy a šable, naťahujú kohútiky strelných zbraní rôznych veľkostí a kalibrov, strkajú delové gule do hlavní, odisťujú granáty, vsúvajú kľúčiky do zapaľovania, kopnú do seba suchý drink či aspoň rázne stlačia „enter“. Winfried z nemeckého filmu režisérky Maren Ade to robí inak.

Zažíva demokracia svoje najhoršie časy za posledné desaťročia alebo sú hlasy upozorňujúce na vysoké ohrozenie tohto systému len zbytočnou hystériou?

Keď som si prečítala, že na nobelovskom ceremoniáli zaspievala Patti Smith Dylanovu pesničku A Hard Rain´s Gonna Fall, potešila som sa. Šípila som miernu bizarnosť. Ale to, čo sa v skutočnosti v tom slávnostnom momente odohralo pred mojimi očami – a každý si to môže pozrieť – sa bráni priamemu pomenovaniu.