to sú témy, kde takmer na sto percent nenájdeme okamžite spoločnú reč. Ale nechodíme sa tým chváliť na verejnosť. Vybavíme si to doma, medzi štyrmi očami a navonok už vystupujeme ako harmonický pár. A v tej „utajenej“ domácej dohode je jeden z partnerov vždy tak trochu porazený a zároveň tak trochu víťaz. Tak to má byť.
A teraz k tomu, prečo to hovorím.
Už vtedy, keď v Bratislave začali asfaltovať vybrané úseky ciest, na ktoré mali vstúpiť nohy politikov, som šípil, že v mojom meste sa odohrá niečo, čo sa mi nebude páčiť. Potemkinovské cesty predznamenávali význam udalosti, ktorá mala na niekoľko hodín zviditeľniť naše hlavné, ale predsa len provinčné, mesto (a to hovorím so všetkou láskou k nemu).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.