Odkedy ju niekto v 4. storočí v Egypte vymyslel, prešla si vzletmi i pádmi, nosila sa na dvore kráľovskom i pri sliepkach. Na Slovensku sa jej darilo 150 rokov, takmer ju zničil priemysel i znárodnenie. Znovu vstáva z popola. Teda vlastne z indigovej kypy.

Kurátor, filmový a výtvarný teoretik Juraj Mojžiš mal superhektický koniec minulého roka, vyšli mu hneď tri knihy: eseje Ako po masle (F. R. & G.), monografie Jozef Jankovič – plynutie času (Art bid) a Daniel Fisher (Slovart). Potom ho v rozlete zastavila viróza.

Polícia vzniesla obvinenie proti výtvarníkovi Petrovi Kalmusovi za poškodzovanie cudzej veci. Mal poškodzovať sovietske pamätníky – hrozí mu trest 5 až 8 rokov.

Bol predvečer Dňa Ústavy SR a na našom štadióne sa stalo toto. Jeden „hokejový otec“ počas tréningu dieťaťa stratil v hľadisku peňaženku. Pomáhali sme ju hľadať, no zmizla.

Tretí imperatív Dekalógu znie takto: „Pamätaj na to, aby si svätil deň šabatu.“ V kresťanskom kontexte šabat nahradila nedeľa. Načo nám je nedeľa? A prečo by sme ju mali svätiť?

Pred rokom mi v rozhovore pre týždeň povedal, že nemá žiadny dôvod končiť. Na krku mal 75 rokov, no práve mu vyšiel nový album Kruhy a stále koncertoval. Bohužiaľ, bola jeho posledný nahrávka. Na Facebooku sa ako blesk rozšírila správa, že Pavel Bobek dnes zomrel.

Šéfredaktor .týždňa a trojica redaktorov tohto časopisu nedávno polemizovali o uzákonení registrovaných partnerstiev (Väčšina a jej výzva, 8. 2. 2014, týždeň č. 7/2014, a Prečo to vidíme inak, 13. 2. 2014, tyzden.sk). Mám k tomu tri poznámky z krajiny, ktorá registrované partnerstvá v roku 2006 uzákonila ako prvá z nových krajín EÚ. Za sedem rokov existencie sa ich v Česku uzavrelo 1 692, z toho sa ich vyše 10 percent (191) medzitým rozpadlo.

Ricardo vychoval svoje dve dcéry sám. Raz ráno, bolo to v auguste, sa zobudil a zistil, že jeho žena je preč. Neskôr zistil, že ju chytili na rozbúrenom mori, mesiace držali na námornej základni v Guantanáme, potom sa dostala do USA. Mladšia dcéra vtedy ešte spávala v postieľke, staršia sa učila písať. Boli to pre nich ťažké časy. Ricardova svokra bola agresívna a nerešpektovala otca svojich vnučiek. „Dievčatá potrebujú matku,“ kričala nahnevane vždy, keď ho videla. Nemal to ľahké ani v dedine, kde žil.

Predčasné voľby sa v Česku konajú tento piatok a sobotu, a podľa agentúry STEM ešte stále nie je rozhodnutá pätina voličov. Viem to vysvetliť; patrím totiž medzi nich. Mal by som voliť TOP 09, pretože ju volia ľudia ako ja: Pražania, novinári, právnici, stredná trieda. Nemôžem nevidieť hlavnú prednosť Karla Schwarzenberga, ktorou je – stručne povedané – dobrota srdca. Ale nemôžem nevidieť ani jeho vek a únavu. TOP 09 vyrástla v pražskom skleníku; jej tvorcovia začali pestovať strom od koruny a dúfali, že sa ich výpestok časom zakorení. Lenže bez 75-ročného Schwarzenberga môže celá TOP 09 pri prvom vetre spadnúť.

Prešiel som cez zrkadlo. V zime roku sedemdesiatdeväť išiel som sa stretnúť s Elliane, mali sme ísť spolu na obed. Počkali sme na jej kamarátku Irene, keď prišla, požiadala nás, či by sme sa s ňou mohli zastaviť u Jirku, má mu odniesť fotky. Na Hradčanskom námestí Irene zazvonila pri šedej bráne, podotýkam, že vtedy boli všetky brány šedé, všetko bolo šedé, akurát hliadkujúci policajti boli zelení. Z okna na prvom poschodí sa vyklonila hlava, pozdravila Irene a spustila v pletenom košíku na špagáte klúč.