V roku 1960 som začal študovať na priemyslovke v Košiciach. Jej plný názov vtedy znel: Stredná priemyselná škola strojnícka J. V. Stalina. Keď som o štyri roky maturoval, Stalin už v názve školy nebol.

Po náročnom projekte Moruša chytila gitaru a začala vymýšľať nové pesničky. To ju doviedlo k myšlienke sólového akustického turné, ale nakoniec zistila, že Jarek Nohavica z nej nebude. Nakoniec svoje aktuálne turné pomenovala Takmer sólo.

Dievča, ktoré koplo do osieho hniezda korupcie a klientelizmu na MZV, sa volá Zuzana Hlávková. O jej odvahe poukázať na kšefty v súvislosti s naším predsedníctvom v Rade EÚ sa už povedalo hádam všetko. Nedá mi však neprispieť niekoľkými poznámkami. Hoci aj preto, aby tá téma nezhasla.

Autorka projektov ako boli Phurikane giľa, Neve giľa a afterPhurikane, etnomuzikologička Jana Belišová pokračuje v Ústave hudobnej vedy SAV v skúmaní rómskej hudby, teda v práci, ktorú začala a stále robí aj v občianskom združení Žudro. Ideálne tak skĺbila prácu so svojimi záujmami.

Extrémisti sa opäť chystajú pochodovať Bratislavou. Stavajú sa proti všetkému, čo vytvára základ demokratického štátu. Nenechajme to tak.

Biľakom sa to iba začalo, tých pamätníkov neslávne slávnych rodákov akosi povážlivo pribúda. Čo majú spoločné Ján Pješčak, Ján Čarnogurský a Štefan Harabin? Všetci sú právnici. A Zamagurie je ich rodný kraj. No iba jeden tam má pamätnú tabuľu. Teda, mal.

Text vyhlásenia, ktorý sa už dá podpisovať na stránke changenet.sk.

Otvorený list vyše 150 osobností, v ktorom žiadajú pokračovanie relácie Pod lampou

Zažil som to už veľakrát. Ľudia, ktorí pred voľbami zanietene rozprávajú, ako treba zatočiť s bujnejúcou byrokraciou, zrazu začnú hovoriť a najmä konať inak, ...