Hotel Danube je priemerná a architektonicky neveľmi zaujímavá stavba hotela. Je to anonymná architektúra bez zásadných architektonických kvalít, ktoré by reprezentovali skrytý potenciál slovenskej architektúry tejto doby. Bol postavený v zaujímavej dobe konca osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa zrútil bipolárny svet a menil sa spoločenský status krajiny, ale zároveň sa vo svete menili aj architektonické paradigmy.

Ten autor sa volá Raymond Smullyan. Má deväťdesiatšesť rokov a je známy predovšetkým vďaka knihe, ktorú napísal ako šesťdesiatnik. Ako sa volá tá kniha? Dobrá otázka.

30 rokov sa pokúšame vytvoriť virtuálnu kanceláriu, kde by občan vybavil všetko rýchlo a ľahko. Dnes má meno slovensko.sk. A rýchlo ani ľahko to stále nejde.

Minulý rok sa po prvýkrát v našej histórii najviac detí narodilo ženám po tridsiatke. Kto si však myslí, že sú to obyčajné kariéristky, nemôže sa mýliť viac.

Na deň presne pred 70 rokmi zhodilo americké lietadlo na japonské mesto Hirošima atómovú bombu. Svet, v ktorom žijeme, sa v ten deň úplne zmenil.

V mojom starom pavlačovom byte „piatej kategórie“, v ktorom som bačovala viac ako dvadsať rokov, teraz prebýva kamarátka Anička so synom Matejom. Navštevujem ich rada. Anička ten dom miluje rovnako ako ja. Chvíľu stojíme na pavlači. Vdychujem tú poklesnutú atmosféru staničnej štvrte a dojímam sa. 

Podnikateľka Erika Luzsicza na jeden deň vytvorila najdiskutovanejšiu správu v Česku. V Hospodářskych novinách oznámila, že si dáva zmraziť vajíčka, aby si udržala nádej na materstvo. Má 38 rokov.

V roku 1950 zarábali ročne obyvatelia Južnej Kórey a Pakistanu približne rovnako. Dnes sú obe krajiny sotva porovnateľné. Príjem per capita Južnej Kórey sa odvtedy zvýšil 23-krát, zatiaľ čo Pakistanu iba trikrát.

Keď do vesmíru, tak samozrejme na Mars. Z popkultúry o ňom vieme prakticky všetko, čo by sme kedy potrebovali vedieť. Za tých sto rokov, čo je Mars veľmi vďačnou sci-fi témou, už sa stihol stať kadečím, napríklad aj ďalšou zo sovietskych socialistických republík. Stalo sa tak najprv v románe Alexeja Tolstoja Aelita, kráľovná Marsu (1923) a vzápätí v jednom z prvých čistokrvných filmových scifíčok vôbec, rovnomennom sovietskom filme režiséra Jakova Protazanova (1924). 

Padla nám burza v Číne. Vlastne nie, lebo v Číne burza padnúť nemôže. Prečo? Lebo povedali v Pekingu. A keď vláda povie, že teraz bude rok a pol burza stúpať, tak stúpať bude, aj keby do nej mala naliať všetky svoje peniaze.