Jedna z najdôležitejších otázok, ktorej dnes svet čelí, je ako viac pomôcť svetovo najchudobnejším krajinám napodobiť úspech Južnej Kórey. Lepšie ekonomické výsledky znamenajú posilnenie celej populácie v oblasti lepšieho zdravia, vzdelanosti, dlhšieho života a v menšej zraniteľnosti pri výzvach, akými sú prírodné katastrofy.
V podstate mnohé zo 169 rozvojových cieľov, ktoré OSN navrhla na najbližších 15 rokov, sú o redukcii chudoby. Ale nie všetky ciele sú rovnocenne dobré. Copenhagen Consensus Center, ktorého som riaditeľom, nedávno vyzval 60 tímov ekonómov, aby zhodnotili prospech a náklady týchto navrhovaných cieľov, ktoré v septembri efektívne nahradia RCT.
.práca pre každého
Jeden z najmenej potrebných cieľov sa na prvý pohľad zdá chvályhodný: zamestnanosť pre všetkých. Bohužiaľ ide o sen, nie cieľ. Ekonomika nejakú nezamestnanosť potrebuje, aby tak umožnila zamestnancom zmenu práce a mnoho vlád sa už sústreďuje na tvorbu pracovných miest. Výskumy ukazujú, že politici a záujmové skupiny by využili cieľ plnej zamestnanosti na podporu protekcionistických drahých opatrení, ktoré by pre niektorých vytvorili skvelé pracovné príležitosti, ale mnohých by uvrhli do šedej ekonomiky. Vo výsledku by to teda pravdepodobne spôsobilo viac škody ako úžitku a rozhodne to nie je cesta k zníženiu extrémnej chudoby.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.