Na budovy pre kultúru a vzdelávanie sa v Európe dá pozerať ako na prehliadku najlepšej súčasnej architektúry. Súčasnej kvalitnej architektúry, vyhľadávanej súťažami, ktoré majú zmysel, nie sú formálnym prekrytím iných než verejných záujmov.

Keď novozvolený pápež krátko pred svojou konfirmáciou prepadne úzkosti zo zodpovednosti, príde mu na pomoc psychiater a ateista. Toto nie je scenár najbližších udalostí, Bože uchovaj! Je to len dej filmu Máme pápeža! režiséra Nanniho Morettiho, kde váhajúceho pápeža hrá skvelý Michel Piccoli. Zhodou okolností práve túto stredu ho premietajú v kine Lumière. Niekedy je zhoda okolností najlepší dramaturg a ja som si povedala, že sa ňou tento týždeň budem riadiť.

Ruky sa pohybujú s naučenou istotou a rýchlosťou. Majú len tridsať sekúnd na to, aby do spodnej časti stola, kde pracujú, zasunuli a skryli cigary, ktoré pôjdu na čierny trh. Halu pritom snímajú dve kamery. Je to miesto, kde se rolujú voňavé listy, ktoré potom končia zabalené v škatuľkách s názvami ako Cohiba, Partagás alebo H. Upmann.

Estónsky minister financií Jürgen Ligi minulý týždeň slovenským novinárom povedal, že by nechcel, aby Estónsko dopadlo ako Slovensko. Vie, o čom hovorí.

Niektoré filmy majú svoje pokračovanie. Aj môj zážitok učiteľa zo zdravotnej školy. Tak teda: vedel som, že dievčatá, ktoré bývali v internáte, na víkend cestovali domov. Pritom niektoré využívali autostop, lebo je to rýchlejšie, ušetria a niekedy je to vraj aj celkom vzrušujúce. Tak sme o tom hovorili: o pozitívach a rizikách. Prečítal som ako provokáciu príbeh z čiernej kroniky, v ktorom študentka po návšteve priateľky zmeškala autobus. Hoci bola noc, rozhodla sa stopovať, jeden šofér zastal, no po čase zabočil do lesa, tam ju znásilnil, hodil do krovia a zmizol. Keď ju zúboženú našli, nevedela si spomenúť na tvár ani na auto.

Nevolajú ho metro. Hovoria mu Underground a the Tube. A majú ho radi, akoby šlo o živú bytosť, nie o systém rýchlej prepravy. Fanúšikovia londýnskej podzemnej dráhy vravia, že je jedinečná.

Sklené dvere, bledohnedé linoleum, červené stoličky s tým istým koženkovým poťahom, ako majú sedadlá v starom vlakovom kupé. Handra putujúca podlahou, obtočená okolo portvišu, vôňa chlóru, zeleno-biely úbor rómskej uprtovačky v strednom veku.

S podnikateľským prostredím je to ťažké. Na jednej strane je kľúčové pre nás všetkých, na druhej strane si jeho skutočný význam uvedomuje len veľmi málo ľudí.

Sudičky im nadelili krkavčie matere, ktoré ich po narodení odložili do verejne dostupného inkubátora, zaručujúceho anonymitu. V Hniezdach záchrany sa našlo za osem rokov štyridsať detí. Veľa či málo? Zle položená otázka. Každý zachránený život je cenný.

Neviem, ako to v rodinách máte vy, ale u nás sa tie pravé vianočné nervy, bez ktorých to nie je ono, začínali vždy už pri ozdobovaní stromčeka. Len potom mali Vianoce tie správne grády.