Väčšine obyvateľov, ktorí nepodnikajú, je táto téma ľahostajná, prípadne ju považujú za vec, ktorá je dôležitá len pre podnikateľov. Politici ho systematicky poškodzujú. A podnikatelia? Mnohí od vlády a parlamentu žiadajú, presadzujú a vybavujú si také zmeny, ktoré prostredie deformujú.
Len málokto si už dnes spomenie, že slovné spojenie „podnikateľské prostredie“ sa používa zhruba až od roku 2000, keď bola rétorika o selektívnej priemyselnej politike nahradená modernejšou. Tento posun odrážal zmenu úlohy štátu v ekonomike, ktorý po privatizácii väčšiny štátnych podnikov v priebehu 90. rokov prestal byť vlastníkom a stal sa najmä regulátorom podmienok na podnikanie.
Problémom je, že všetci si síce rýchlo osvojili novú terminológiu, avšak zachovali si staré presvedčenie o tom, že štát je tu na to, aby určoval víťazov, aby určoval, čo sa bude rozvíjať a čo utlmovať, aby chránil niektoré podniky či celé odvetvia. Tentoraz nie cez vlastnícky vplyv, ale nepriamo, prostredníctvom peňazí a paragrafov.
Som hlboko presvedčený, že štát tu nie je na to, aby vymýšľal dlhodobé stratégie rozvoja ekonomiky. Takéto predstavy sú pomýlené, a dnes sú aj smiešne. Štát by sa v ekonomike mal snažiť o to, aby nezavadzal súkromnému sektoru, nezaťažoval ho vysokými daňami, reguláciou, administratívnymi povinnosťami. Mal by modernizovať verejný sektor, aby sa zmenil z čistého bremena, ktorým je dnes, na miesto, ktoré poskytuje svoje služby promptne a v potrebnej kvalite. A napokon, peniaze, ktoré vyberie od daňových poplatníkov, by mal prestať vynakladať tam, kde netreba, ale primárne v oblastiach ako je školstvo, zdravotníctvo a infraštruktúra.
Bohužiaľ, dnešná hospodárska politika je takmer dokonalým opakom. Zvyšovanie finančného zaťaženia cez dane, odvody a iné poplatky, neefektívny verejný sektor a peniaze daňových poplatníkov, ktoré chýbajú všade, ale nejakým zázrakom sa vždy nájdu na investičné stimuly a dotácie pre vybrané podniky.
A tu sme spať pri podnikateľskom prostredí. Ak si ho predstavíme ako vodu v akváriu, v ktorom sú ryby – podnikatelia – potom úlohou vlády je udržiavať čistú vodu. V praxi ju však sama znečisťuje, niektoré „ryby" prenasleduje viac než ostatné prostredníctvom vyšších daní a prísnejších zákonných obmedzení, iné zasa dotáciami prikrmuje alebo chráni viac než ostatné. Tomu, že tým druhým sa to páči, sa niet čo čudovať. Je to však v príkrom rozpore s dobrým podnikateľským prostredím, ktoré by nemalo byť priaznivé len pre vyvolených, ale pre všetkých.
Znie to zdanlivo jednoducho, ale presadzovať rozumné podnikateľské prostredie nie je jednoduché, napriek tomu, že všetci ho majú plné ústa. Aj preto bude na tomto mieste raz mesačne venovaná pozornosť témam, spojeným s rôznymi aspektmi podnikateľského prostredia.
Autor je predseda Združenia podnikateľov Slovenska.
Len málokto si už dnes spomenie, že slovné spojenie „podnikateľské prostredie“ sa používa zhruba až od roku 2000, keď bola rétorika o selektívnej priemyselnej politike nahradená modernejšou. Tento posun odrážal zmenu úlohy štátu v ekonomike, ktorý po privatizácii väčšiny štátnych podnikov v priebehu 90. rokov prestal byť vlastníkom a stal sa najmä regulátorom podmienok na podnikanie.
Problémom je, že všetci si síce rýchlo osvojili novú terminológiu, avšak zachovali si staré presvedčenie o tom, že štát je tu na to, aby určoval víťazov, aby určoval, čo sa bude rozvíjať a čo utlmovať, aby chránil niektoré podniky či celé odvetvia. Tentoraz nie cez vlastnícky vplyv, ale nepriamo, prostredníctvom peňazí a paragrafov.
Som hlboko presvedčený, že štát tu nie je na to, aby vymýšľal dlhodobé stratégie rozvoja ekonomiky. Takéto predstavy sú pomýlené, a dnes sú aj smiešne. Štát by sa v ekonomike mal snažiť o to, aby nezavadzal súkromnému sektoru, nezaťažoval ho vysokými daňami, reguláciou, administratívnymi povinnosťami. Mal by modernizovať verejný sektor, aby sa zmenil z čistého bremena, ktorým je dnes, na miesto, ktoré poskytuje svoje služby promptne a v potrebnej kvalite. A napokon, peniaze, ktoré vyberie od daňových poplatníkov, by mal prestať vynakladať tam, kde netreba, ale primárne v oblastiach ako je školstvo, zdravotníctvo a infraštruktúra.
Bohužiaľ, dnešná hospodárska politika je takmer dokonalým opakom. Zvyšovanie finančného zaťaženia cez dane, odvody a iné poplatky, neefektívny verejný sektor a peniaze daňových poplatníkov, ktoré chýbajú všade, ale nejakým zázrakom sa vždy nájdu na investičné stimuly a dotácie pre vybrané podniky.
A tu sme spať pri podnikateľskom prostredí. Ak si ho predstavíme ako vodu v akváriu, v ktorom sú ryby – podnikatelia – potom úlohou vlády je udržiavať čistú vodu. V praxi ju však sama znečisťuje, niektoré „ryby" prenasleduje viac než ostatné prostredníctvom vyšších daní a prísnejších zákonných obmedzení, iné zasa dotáciami prikrmuje alebo chráni viac než ostatné. Tomu, že tým druhým sa to páči, sa niet čo čudovať. Je to však v príkrom rozpore s dobrým podnikateľským prostredím, ktoré by nemalo byť priaznivé len pre vyvolených, ale pre všetkých.
Znie to zdanlivo jednoducho, ale presadzovať rozumné podnikateľské prostredie nie je jednoduché, napriek tomu, že všetci ho majú plné ústa. Aj preto bude na tomto mieste raz mesačne venovaná pozornosť témam, spojeným s rôznymi aspektmi podnikateľského prostredia.
Autor je predseda Združenia podnikateľov Slovenska.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.