Ani tie najlepšie financované a najprominentnejšie biotechnologické startupy sa nevyhnú lžiam. Ako napríklad Laronde.

„Slušní ľudia majú právo vyjadriť sa. Slušní ľudia majú právo povedať svoj názor na rodinu.“ Toto sú posledné slová Antona Chromíka na brífingu pred Prezidentským palácom krátko predtým, než si nasadil nad ústa tie prapodivné červené papierové fúziská (ktoré mali vyjadrovať prečiarknuté ústa), a prestal odpovedať novinárom na otázky. Čo s takými ľuďmi? Čo s ľuďmi, pre ktorých je slušný človek len on sám a jeho súkmeňovec? Tu neplatia žiadne argumenty. Až to pripomína ten starý vtip o celulitíde. Viete, prečo nemajú muži celulitídu? Lebo je to nechutné!

Niet pochýb, je to naša národná plodina, či chceme alebo nechceme. Nedá sa z nej upiecť chlieb, ani do koláčov ju už nehádžeme, maximálne do perníka. K mäsu zopár guľôčok. No ak príde na rad slovenský alkohol, tam sa neváha. Borievka.

Palestínčania sú bez energie, potravín či plynu.

Tam sa zúčastní na stretnutí ministrov obrany členských krajín NATO.

Povolebné rokovania ešte chvíľu ponúkali nádej, že Peter Pellegrini možno vystúpi z Ficovho tieňa, ale bolo to skôr zbožné želanie demokratického voliča. Slovenskú vládu zloží Smer-SD, Hlas-SD a SNS. Je to také zlé, ako to vyzerá?

Téma nominácií ministrov rozvírila hladinu. A po ceste v autobuse čítam srandovné veci.

Žadanov Internát je románom v štýle „na ceste“. Namiesto beatnického putovania za vlastnou realizáciou či rebelskej vzbury proti konformnému prostrediu tu ide o holú existenciu. Vojna je už taká – ideály sú na smiech ako luxusný tovar, jediným záujmom je nezomrieť.

48. ročník tohtoročných Bratislavských jazzových dní po roku znova a šťastne dopĺňa mozaiku svojej bohatej histórie. Len máločo u nás vytrvalo tú najdôležitejšiu skúšku časom, ktorá dáva za pravdu, že kvalita vydrží aj tie náročnejšie časy. Nedávna pandémia covidu je toho dôkazom.

Keď Sovieti po troch explóziách rakety N1, ktorá ich mala dopraviť na Mesiac a vyhrať im tak preteky vo vesmíre, pochopili, že prehrali, obrátili svoju pozornosť k staniciam na obežnej dráhe okolo Zeme. Podarilo sa im tak vytvoriť rad vesmírnych rekordov. Až do 90. rokov, keď bol zverejnený celý rozsah ruského pokusu o Mesiac, Sovieti tajili, že sa o let k Mesiacu vôbec pokúšali, a tvrdili, že po celý čas im išlo len o orbitálne stanice Zeme.