Popri zašifrovanej Kočnerovej špajze, do ktorej sa vyšetrovateľom podarilo vlámať, sa selfíčka politikov s jeho spolupáchateľkou javia iba ako nevinné pornografické šimranie

Hovorí sa, že virtuálny priestor funguje v bublinách. Že v ňom nemáme šancu prejsť k ľuďom mimo našej bubliny tak, aby sme nepoužili bulvárnu metódu alebo neustúpili zo svojich zásad. Čokoľvek, čo v nej spravíme, uvidia len tí, ktorí to vidia podobne. A tak sme zaseknutí v polovici cesty.

Veľkí umelci bývajú senzibilní. No Marc Chagall v tom medzi nimi vynikal. Mohlo za to veľa vecí: najmä však jeho rodina, religiózne korene a Rusko, z ktorého vzišiel a ktoré nerád opustil.

Určite sa to dostalo aj k vám. Ak pracujete v korporácii, ste súčasťou strednej triedy a čas od času chcete urobiť „niečo pre seba“, museli ste naraziť na „mindfulness“. Kurzy všímavosti.

Oba bratislavské pochody boli v sobotu až príliš hrdé na to, aby našli k sebe cestu, okolo prípadu Filipa Rybaniča je viac otázok ako odpovedí.

Vedel som, čo ma čaká, ale keď som tú stopu našiel, vyrušila ma. Stúpil som na základovú tehličku múru, úzku ako topánka, a chcel som tam chvíľu len tak postáť. Ale vedľa nej bola ďalšia, a ďalšia, potom ešte tisíce ďalších, plece pri pleci, celá línia, režúca jeden Berlín vo dva.

Sovietskemu zväzu nebolo veľmi za čo ďakovať. Porazil nacistov, ale to, čo tu zaviedol po nich, bolo len o málo lepšie. Putin a jeho kágebáci, čo vládnu Rusku už deväť rokov, to počujú neradi, no je to tak. S dodatkom, že pre takých Estóncov či Litovcov bolo to, čo zaviedol Stalin, ešte horšie.

Rusko sa díva na vlastné dejiny celkom inak, ako sa na ne dívajú jeho susedia. Zrejme sa mu však tak či onak nepáči, čo tam vidí – prečo by inak z najvyšších miest štartovalo kampane proti „falzifikácii dejín“ a zatýkalo historikov?

Pokúšam sa (opäť) prečítať rozhodujúcu časť slovenskej literatúry a podať o tom správu. Túto diagnostiku som si nazval Prípad (slovenská) literatúra, nadväzujúc na inšpiratívny seriál voľakedajšej Revue svetovej literatúry. No a kým začať, ak nie Miroslavom Válkom, ktorého dielo je uzavreté, a zároveň sa stále otvára neustálym otázkam.

Médiá verejnej služby – je o ne ešte záujem? A aký je vlastne záujem verejnosti o médiá, ktoré jej majú slúžiť?