Júlové teroristické útoky, najmä tie francúzske, otriasli celým kontinentom. Po prvotnom šoku je čas rozvážne hľadať odpovede na tri základné otázky: Sme v celkom novej situácii? Čo je príčinou útokov? A ako sa k tomu máme postaviť?
Od začiatku vojny zahynulo v Sýrii viac ako 400-tisíc ľudí – štyrikrát toľko, ako v Bosne a Hercegovine medzi rokmi 1991 a 1995. A niektorí už majú v hľadaní vinníka jasno.
Jan Hřebejk hovorí o svojom novom filme Učiteľka. Prečo ovláda naše životy strach? Je našou typickou vlastnosťou poslušnosť? Vracia sa doba kolektívnej letargie?
„Už ma to nebaví, som odkázaný na vykurovanie domu elektrinou, lebo nemám prístup k plynu,“ hovorí mi známy z hornatého stredoslovenského mesta. Prečo je u nás elektrina taká drahá?
Nie, nepíšem o knihe od Pišťanka a Taragela, ktorú nedávno preslávili protesty časti našich katolíkov. Mám na mysli predvčerajší útok utečenca na vlak v Nemecku.
Pri pohľade na Kaliňákove kauzy logicky vyvstávajú otázky, či politika neničí princípy nezávislého policajného vyšetrovania. A ak politici naozaj políciu zneužívajú, mali by sme ich od nej čo najviac odstaviť?
Staré a nové krajiny EÚ by sa mali navzájom lepšie spoznať. Poukázala na to aj utečenecká kríza. Švajčiarsky historik, špecializujúci sa na východnú Európu, Oliver Jens Schmitt.
So ženami v strednom veku svet dlho vážne nepočítal. Bral ich ako kariérne neperspektívne osôbky, ktoré trápi iba strach z prázdneho hniezda a z vrások. Teraz ich energiu možno konečne využije. Ženy v strednom veku totiž ovládli pole.
