Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Femokracia?

.marína Gálisová .časopis .téma

So ženami v strednom veku svet dlho vážne nepočítal. Bral ich ako kariérne neperspektívne osôbky, ktoré trápi iba strach z prázdneho hniezda a z vrások. Teraz ich energiu možno konečne využije. Ženy v strednom veku totiž ovládli pole.

Toto sú ony: Angela Merkel, Theresa May, Hillary Clinton. Nemecká kancelárka, britská premiérka a kandidátka, ktorá sa môže stať americkou prezidentkou. Nie sú však jediné. Vo Francúzsku rastie sila Marine LePenovej, v Škótsku je predsedníčkou vlády Nicola Sturgeon, v Severnom Írsku vedie kabinet Arlene Foster. Hlavná opozičná strana v Británii, teda labouristi, by v najbližšom čase mohla tiež získať líderku, ak členovia pošlú do dejín zástupcu svojho arcičerveného krídla, Jeremyho Corbyna, a pridelia jeho post protikandidátke Angele Eaglovej.

ženy sa častejšie dostávajú k moci

Na čele väčšiny krajín vo svete sú stále muži. No vývoj ide aj tak v prospech žien. V roku 1979, keď dostala opraty v Británii do rúk Margaret Thatcher, okrem nej bola na volenom poste premiérky iba jediná žena (Maria de Lourdes Pintasilgo v Portugalsku). Dnes je vo volených funkciách na čele štátov 16 žien: v Čile, na Marshallových ostrovoch, v Nemecku, vo Veľkej Británii, v Chorvátsku, Litve, Poľsku, Nórsku, na Malte, v Libérii, Nepále, Bangladéši, Južnej Kórei, na Taiwane, na ostrove Maurícius a v Namíbii.

Stúpa počet žien, ktoré zasadajú v zákonodarných zboroch. V roku 1997 bolo z parlamentných poslancov na svete len 11,7 percenta žien. K prvému júnu tohto roku je ich 22,7 percenta.

Ak si všimneme aj globálne organizácie, Medzinárodný menový fond vedie od roku 2011 Francúzka Christine Lagarde. OSN bude v tomto roku voliť nového generálneho tajomníka a je dosť možné, že to bude tajomníčka. Z dvanástich oficiálnych kandidátov je šesť žien.

Dve z najvplyvnejších demokratických krajín na svete – a tiež dve z ekonomicky najsilnejších – dnes vedú ženy. Nemecko je svojej Angele Merkelovej zaviazané za udržanie ekonomickej stability aj sociálneho zmieru. A Veľká Británia právom očakáva od Theresy Mayovej, že bude nadväzovať nielen na thatcherizmus, ale vezme si príklad aj z nemeckej kancelárky. Ak sa americkou prezidentkou stane Hillary Clinton – čo nie je nepravdepodobné –, tak žena zastane na čele najmocnejšej svetovej veľmoci. Čo to všetko znamená?

kostým a gumené rukavice

Nemecký denník Die Welt píše o príchode Femokratie. Nie, femokracia nie je matriarchát, ak by o ňom niekto rád sníval, podľa autorky Mary Deliusovej je to skôr vláda političiek-upratovačiek. Tvrdí, že tieto ženy dostávajú zelenú práve teraz, lebo treba „upratať neporiadok, ktorý narobili muži“. Hovorí o političkách v „nohavicových kostýmoch a v gumených rukaviciach“, ktoré sa zhostia svojej roboty a Európu, ba azda aj svet, dajú konečne „do pucu“.

Je to trochu zjednodušený pohľad, ale nemožno nevidieť, že zvolenie žien neraz časovo zodpovedá rozbúreným obdobiam, keď voliči chcú, aby to tam hore konečne niekto „vymietol“. Schopná líderka im môže dodať istotu, že bude prijímať racionálne riešenia, a zároveň v nich vyvolá istú citovú reakciu, akú voči mužovi na čele štátu nepocítia. Táto reakcia vyplýva ešte zo symboliky, v ktorej vlasť a iné vznešené idey predstavujú ženy: mýtické alebo mýtizované. Európa, francúzska Marianne, ale aj Jana z Arku, Miss Liberty, Justícia, ak máme náhodne vymenovať iba niekoľko takých symbolov.

Schopná líderka dokáže citovú náklonnosť voličov dobre využiť. Šikovne balansuje na úzkej hranici medzi vlastnosťami, tradične pripisovanými mužom, a tými, ktoré verejnosť očakáva od ženy. Vie buchnúť päsťou do stola, ale aj vyroniť slzu, keď už nič iné nepomáha. Napríklad Angela Merkel dokázala skombinovať železnú rozhodnosť s citovosťou, keď sa rokovalo o osude eura a hrozilo, že celá menová únia pôjde tam, kam ju ťahali Gréci.

Ani päsť, ani slzy, samozrejme, nesmie líderka používať prehnane často. Voličom totiž najviac imponuje vtedy, keď okolo seba šíri auru poriadku a pokoja.

Ešte jedna vlastnosť spája ženy-líderky. Je to individualizmus. Kým muži sa často dostávajú k moci vďaka reťazcom starých kamarátstiev (old-boys networks) a mužskej solidarite, ženy, ktoré chcú ísť hore, musia prejaviť obrovskú silu vôle – tú zaťatosť, ktorú mnohí vyčítajú aj novej britskej premiérke, Therese Mayovej. Taká žena je schopná presekať si cestu cez kamarátske siete mužov a odhaliť slabosti jednotlivcov, ktoré tieto neformálne spoločenstvá často kryjú. Muži, navyknutí spoliehať sa jeden na druhého, bývajú v situáciách, keď im opora zlyhá, bezmocní. Ako Boris Johnson, ktorý z boja o post šéfa toryovcov a lídra Británie urazene vycúval, len čo sa proti nemu postavil dávny spojenec Michael Gove.

najväčšia nádej

Odhliadnuc od týchto vlastností sú však ženy v politike rovnako rôznorodé, ako sú rôznorodí muži. Bolo by chybou predpokladať, že Angela Merkel má s Marine LePenovou spoločné politické idey. Alebo očakávať, že Theresa May nájde spoločnú reč napríklad s Nicolou Sturgeonovou, lebo sú ženy. Práve naopak, Mayová urobí všetko preto, aby Sturgeonová nedosiahla opakovanie referenda o škótskej nezávislosti. Ak sa dohodnú, bude to na báze pragmatizmu, nijakého „politického sesterstva“.

A to je na množstve žien, ktoré dnes prichádzajú do top funkcií, najpovzbudivejšie. Možno sa nádejať, že konečne prestanú byť vnímané v prvom rade ako ženy a svet ich začne rozlišovať tak, ako oddávna rozlišuje mužov v politike: na základe toho, čo robia a hovoria.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite