Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Horúčka tureckej noci

.michal Novota .názory

Turci sa ráno zobudili do krajiny, kde Erdoganovi už nik nestojí v ceste k moci. Máme sa báť?

Michal Novota

.v Turecku bola armáda vždy jednou z najuctievanejších inštitúcií. Azda aj preto, lebo zakladateľ sekulárneho Turecka a prvý prezident Mustafa Kemal Atatürk vyšiel z armádnych kruhov a vavríny slávy nazbieral pri odrazení spackaného britského výsadku na Galipoli. Jeho obrazy v Turecku visia ako ikony v každej úradovni. Len v posledných rokoch k nim opatrne pribudol portrét Erdogana.

Pamätám si, ako ma v Istanbule, neďaleko bývalého paláca posledných osmanských sultánov s najväčšími krištáľovými lustrami na svete, prekvapila pevnosť tureckej armády. Kaki uniformy, ostnatý drôt a na dvore veľký portrét Atatürka hľadiaci vizionársky do nebies. Uprostred rušného mesta silný kult a jeho verní ochrancovia.

„Ak sa Erdoganovi podarí pokoriť armádu, na ceste k absolútnej moci mu nebude stáť nik.“

Už dávnejšie získal vážneho konkurenta. Recep Tayyip Erdogan od roku 2002 so svojím hnutím Spravodlivosti a pokroku (AKP) uťahuje skrutky relatívnych slobôd. A najmä prísneho Atatürkovho sekularizmu, ktorý mal byť sanitárnym kordónom proti islamizácii krajiny a jej vyostreniu na vzdialenejší východ.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite