Pre niekoho sú sviatky Veľkej noci príjemným časom na jarnú dovolenku, pre kresťana je to však popri Vianociach najväčší sviatok roka. A kde je možné najintenzívnejšie prežiť tieto dni? No predsa tam, kde bol Ježiš ukrižovaný, umrel a bol pochovaný. A tretieho dňa vstal z mŕtvych.

Hranicu do Poľska sme prešli za Suchou Horou a za obcou Chocholow sa to začalo. Všade po ceste, po lúkach, parkovali autá a jedným smerom tiahli davy ľudí. Vyzeralo to tak, ako keby niekde na poli za dedinou pristál pápež František a Poliaci sa ponáhľali pozdraviť ho. 

Smer si uvedomuje, že táto koaličná vláda je dosť komplikovaný zlepenec a nemusí dovládnuť. Treba preto rýchlo vylepšovať imidž. A nielen trinástymi platmi či jadrom EÚ. Ľud už chce viac.

Nemusí to byť vôbec kvalitný film so zásadným posolstvom pre ľudstvo. Aj v béčkovom horore môže byť postava, ktorej konanie nás zasiahne a nakopne k tomu zmeniť niečo vo svojom živote. Názor, výzor, obzor či výchovné metódy.

Na Poľsko sa možno teraz kdekto pozerá zvrchu ako na krajinu zaostalú, tmársku, v ktorej sa preto darí podivným politikom. No stačí zájsť do kina a spoznáte aj celkom iné Poľsko.

Sú rôzne zoznamy kultových a „must see“ filmov, ktoré nechcú vidieť iba totálni ignoranti. Všetci ich adorujú, vyzdvihujú, ale my sme ich ledva dopozerali do konca. Ak sme vôbec dopozerali. Najodvážnejší vedia priznať, že ich vôbec nevideli!

Už len do 3. septembra je možné v Prahe vidieť retrospektívnu výstavu nemeckého umelca Gerharda Richtera (1932). Všetci, ktorí sa dobre orientujú v súčasnom umení a žijú v blízkom priestore, už zrejme túto výstavu videli.

Herečka Petra Vajdová šoférovala v stave opitosti. Tento jej skutok je opovrhnutiahodný a zaslúži si trest. No osobnosť Vajdovej si zaslúži aj trochu empatie.

Keď sa vo filme objaví postava s našou profesiou, alebo sa odohráva v prostredí, ktorému dobre rozumieme, ozve sa v nás odborník a hneď vidíme chyby, zjednodušenia i klišé. Mnohé filmy nás naštvú, len niektoré naopak, naše profesné ego pohladkajú. Ktoré to sú?

Pamätáte si na vetu z Vančurovho filmu Rozmarné leto? „Tento způsob léta zdá se mi poněkud nešťastným,“ prehodil otrávene Rudolf Hrušínsky v rybníku a v daždi. Veronika Remišová však trávi leto šťastným spôsobom.