Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jeden tvorca?

.eva Čobejová .kultúra .zásah

Už len do 3. septembra je možné v Prahe vidieť retrospektívnu výstavu nemeckého umelca Gerharda Richtera (1932). Všetci, ktorí sa dobre orientujú v súčasnom umení a žijú v blízkom priestore, už zrejme túto výstavu videli.

lebo pre znalcov je to totiž čosi ako povinná jazda. Ja som sa na výstave ocitla náhodne, priznávam, netušila som, kto je Gerhard Richter. Na internete som si prečítala, že je to dnes „najväčší žijúci maliar“ a hlavne najdrahší. Toto ma trošku aj odrádzalo, ale napokon som, chvalabohu, na výstavu v pražskej Národnej galérii (palác Kinských na Staromestskom námestí) zašla. A bol to zásah ako úder päsťou. 

Prvá vec, ktorá ma zaujala, neboli obrazy, ale návštevníci. V niečom boli až komickí, mnohí si totiž Richterove obrazy nepozerali, ale ich vyslovene skúmali a fotili si detaily – no nie štýlom japonského turistu, ale štýlom umelca, ktorý bude ešte aj doma skúmať, ako to ten Richter robí.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite