Náš život sa preklopil z idealistickej do realistickej fázy, povedal mi nedávno môj blízky priateľ. Má pravdu? Väčšina toho, čím som žil, je v textoch. Tieto si cením najviac.
Depresie, ekonomika vzťahov, láska v starobe, teror stalinský, mučenie japonské, napínavý text o oltári, ruská hudba kostí, busopolis, Masarykovo okno aj Dankova fotka roka.
To najkrajšie, čo ma dnes na novinárskej práci baví, sú rozhovory. A to som si najskôr myslel, že to bude pre mňa, introverta, ktorý si vystačil s knihami, to najťažšie.
To je skutečně nemilý problém. Máme tady čínské křesťany, kteří žádají o politický azyl, je jich asi sedmdesát. Už dvacet šest měsíců. Buď jim ho dáme, nebo jim ho nedáme.
TREBA SA POZERAŤ V TELKE NA VIANOCE Televízna udalosť roka ●
Tancom proti nepriazni počasia ●
Nie je na sieti ako na sieti ●
Kozi kuzi kuzuka ●
Rozlúčka s géniom
Sedem rokov každý týždeň robím rozhovory so zaujímavými ľuďmi o ich nerestiach a cnostiach, radostiach a strastiach, a stále znovu ma dokážu prekvapiť niečím nečakaným, čo ešte nikto pred nimi nepomenoval. Sedem rokov so mnou každý týždeň fotí Boris Németh.
Azda nijaký iný spisovateľ u nás nepocítil krutosť komunistického zločineckého režimu na svojom živote tak veľmi ako Dominik Tatarka. Večne rebelujúcemu karpatskému pastierovi ostali iba slová jeho textov. A ani nad nimi nemal vždy moc.
Tieto rozhovory patrili k tomu najhlbšiemu, čo som za posledné roky zažil. Marek Vácha, Karel Satoria a Tomáš Halík sa ma dotkli. Uverejňujeme tri úryvky z knihy Kde sa stratil Boh, ktorá je práve v predaji.
