Kdo s čím zachází, tím také schází. Tak dlouho žil Andrej Babiš v konspirační síti výroby složek a kauz na oponenty, odposlechů a zpravodajských her, až v ní uvízl sám.

Vraj je pre tých, čo sa neponáhľajú. Nesúperia s takmer 400 míľami, ktoré ležia medzi La La Landom a červeným mostom. Nehľadajú skratky, päť pruhov diaľnice a presun na jeden záťah. Plánujú, očakávajú, snívajú. Ich trpezlivosť a šoférska šikovnosť sú na konci dňa – dobre, tak dvoch – odmenené. 

Andrej Babiš si začal na ministerstvu financí balit věci. Napsal na Facebook, že shání kartonové krabice.

Tak a na jeseň tu máme opäť župné voľby. Meno Kotleba pozná každý a Ficov arogantný výrok spred štyroch rokov, že ho porazí aj vrece zemiakov, stihol zľudovieť. Kto sú vyzývatelia župana Kotlebu dnes? Aké majú šance?

Pred sedemdesiatimi rokmi, 28. apríla 1947, vyplávalo z peruánskeho prístavu Callao čudesné plavidlo – plť pozostávajúca z deviatich balzových kmeňov zviazaných konopným lanom. Na palube sa viezlo päť členov posádky, papagáj Lorita a kapitán, severskými vetrami ošľahaný chlapík menom Thor Heyerdahl.

Najskôr študovala experimentálnu psychológiu, potom sa začala zaujímať o neurovedecký výskum. Na svoj odbor sa pozerá aj kriticky a hovorí, že ak sa nezlepší financovanie vedy u nás, šikovní ľudia opustia svoje disciplíny. Jana Bašnáková.

V sobotu 10. marca uplynulo 70. rokov od vraždy Jana Masaryka. Prečítajte si rozhovor s Marekom Tomanom, autorom knihy o paláci, na ktorého nádvorí Masaryk zomrel.

Vyzeralo to na pohľad smiešne. Ležal som v snehu s lyžami na nohách. Niežeby som sa nevedel lyžovať. Zdalo sa mi, že stále idem, a pritom som už stál. A možno som aj trochu išiel, no zmysly vraveli iné. Mal som úplne dopletený mozog. Spôsobila to hmla.

Vrátiť sa zo štúdií v zahraničí domov. A nezostať v hlavnom meste, pretože v ostatných regiónoch Slovenska potom akoby zdochol pes. Aj to hovorí príbeh dizajnérky, novinára a aktivistu z Kežmarka, ktorí študovali na Sokratovom inštitúte.

Aj keď Erdoganov tábor v referende tesne vyhrá, už teraz je jasné, že krajina ako taká prehrala. Jeho vinou (nie zásluhou) je osudovo „rozčesnutá" na dve nezmieriteľné polovičky.