Keď zájdete do farského Kostola svätých Petra a Pavla v Pruskom pri Ilave, nájdete tam starý barokový organ z druhej polovice 18. storočia. Žiaľ, my doma vieme len málo oceniť jeho vzácnosť.

Nie som Charlie. Napriek tomu som, prirodzene, mal súcit s obeťami útoku v januári 2015, keď teroristi vystrieľali redakciu francúzskeho satirického časopisu.

Máme oči, zrak, schopnosť vidieť a vnímať okolitý svet. Zrak je jeden z našich najdôležitejších zmyslov. A vôbec nie je samozrejmý. Na myseľ mi náhle prichádzajú tri biblické verše.

Témou nového čísla bude vplyv posledných teroristických útokov na Európu. Aká by mala byť naša reakcia na terorizmus? Odpoveď sme hľadali už na redakčnej porade.

Možno to bol zámer šikovného kníhkupca, možno iba náhoda. V kníhkupectve som našla ležať pri sebe knihy, ktoré majú čosi spoločné, hoci tá súvislosť vôbec nebije do očí.

Všade, kde sa v dovolenkovom období pohneme, počúvame o tom, že si máme užiť. Zamyslel som sa nad tým, čo vlastne znamená toto užívanie si.

ak máte viac ako päť rokov, v hrdle zlato, tanec v krvi a hru na hudobnom nástroji v malíčku, prihláste sa a ukážte celému Slovensku, že naše tradície stále žijú!“ hlása reklamný teaser RTVS a hľadá ľudí do prísne tajnej talentovej šou s krycím názvom Folklór, ktorá by sa mala vysielať niekedy v budúcom roku.

V Mníchove vraždil muž iránskeho pôvodu. Lenže tento mesiac majú podobné útoky bohatú žatvu. Čo je za nimi?

Všimla som si ich hneď, ako nastupovali. Mali nápadne tmavú pleť, európske črty tváre a prekvapivo svetlé oči. Boli dvaja. Chlapci asi do tridsiatky. 

Michaela Mojžišová je operná vedkyňa alebo, ako ona vraví – operologička. Zaoberá sa výskumom operného divadla v Ústave divadelnej a filmovej vedy SAV a okrem toho, že píše recenzie pre .týždeň, je šéfredaktorka časopisu Slovenské divadlo a redaktorka Hudobného života.