V dvojmiliónovom dave zhromaždenia kresťanov sa dajú vždy pobadať nejaké pozoruhodnosti. Ja som si na Svetových dňoch mládeže v Krakove všimol túto.

Keď pred časom vyšla správa, že Hollywood opäť prichádza s nejakým remakom dávneho filmu, hudobno-filmový server Consequence Of Sound veľmi trefne napísal, že továrne na sny definitívne vyčerpali nápady. 

Všade, kde sa v dovolenkovom období pohneme, počúvame o tom, že si máme užiť. Zamyslel som sa nad tým, čo vlastne znamená toto užívanie si.

Na domácej udalosti týždňa sa české média zhodli. Ťahajú ju niekoľko dní po sebe. A tou udalosťou sme my – nemocnica, v ktorej pracujem.

V odporúčaniach na letné výlety pokračujeme zážitkovou cyklistikou z bavorského Passau až na Slovensko. Tých štyristo kilometrov zvládne aj začiatočník.

Riaditeľ letného hudobného festivalu Viva Musica Matej Drlička, ktorého snahou je ukázať klasiku inak, sa v manažovaní našiel, baví ho, ale označenie manažér nemá veľmi rád, pripomína mu to tých postsocialistických hochštaplerov v ružových oblekoch.

„Dobre ste hrali,“ prihovorila sa mi mladá žena na detskom ihrisku pár dní po koncerte pre migrantov, ktorý sa konal na Hviezdoslavovom námestí minulý rok: „Videla som fotky v novinách aj z tej druhej demonštrácie, z tej náckovskej a takí škaredí ľudia všetko! To sa nedá porovnať!

V Mníchove vraždil muž iránskeho pôvodu. Lenže tento mesiac majú podobné útoky bohatú žatvu. Čo je za nimi?

Chutia vynikajúco a ten vnem na jazyku sa nedá k ničomu inému prirovnať. Len keby sa k nim človek nemusel prebojúvať cez tie tŕne. Malé čudné melóniky visiace na kríkoch. Egreše.

Autorka našich článkov o deťoch, vzťahoch a psychopope Mirka Gúčiková je SZČO, ona tomu hovorí, že robí, čo príde. Moderuje konferencie, pomáha ľuďom pri prípravách prezentácií, píše a vo voľnom čase s kamarátkami obnovuje miestnu knižnicu.