Už roky nie som výkonný umelec, klarinetista.
Iba keď som chcel, aby Adrianka Kučerová vystúpila na našom festivale, prinútila ma, že s ňou musím hrať aj ja. Po rokoch som oprášil klarinet, musel som mesiac denne cvičiť, to je ako so športom. Nechcel som len hrať, pretože som riaditeľ alebo že je to moja žena, chcel som zahrať výborne, mal som z toho veľkú trému. Dopadlo to dobre, ale už to nebudem robiť, som na seba veľmi náročný, a toľko času na cvičenie nemám.
S Adrianou máme podobné záujmy.
Teraz sme päť dní v Jordánsku vedľa seba preležali na ležadlách a prečítali po tri knihy. Adriana je človek, s ktorým sa veľmi ľahko nerobí nič. Ona je pre mňa požehnaním, keby som ju nestretol, umriem asi v päťdesiatke na infarkt z prepracovania. Spolu si sadneme na balkón a debatujeme. Alebo si v kuchyni pustíme hudbu, spievame a tancujeme. Aj náš Jonáško to má veľmi rád.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.