Sláva Krymu

.dmitrij Bykov .časopis .klub 23.08.2014

Prezident Putin mal štrnásteho augusta vedno s ministrami a poslancami svojej vlády výjazdové zasadanie na Kryme. Prvá osoba v štáte nám v poslednom čase dáva impulz na falošnú hrdosť, alebo rozpráva o nevraživosti k nám, prípadne o dôležitosti podmanenia si územia. Krym zaberá v dnešnej ruskej mytológii predovšetkým „Miesto Ruskej Slávy“, hojne skropené krvou, najlacnejšie a najdostupnejšie letovisko sveta s chutnou miestnou vyprážanou špecialitou – čeburekmi a naše kontrolné stanovište nad celým Čiernym morom, a to znamená aj nad všetkými štátmi NATO.

Sankcie, Izrael a mier

.štefan Hríb .časopis .editorial 02.08.2014

Ďalšie kolo sankcií EÚ voči Rusku nemá u nás veľa priaznivcov. A tvrdý postup Izraela v Gaze ich má ešte menej. Ohrozujú teda Brusel a Jeruzalem prosperitu a mier?

Dva roky vojenčiny

.jozef Kukuča .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Jozef Kukuča, rodák z Bošáce a čerstvý absolvent obchodnej školy, mal devätnásť rokov, keď narukoval. Po krátkom výcviku ho čakal rumunský front. Vojnu prežil a ako zrelý muž napísal spomienky pre svoje deti. Poskytla nám ich jeho dcéra Tatiana. Z pamätí Jozefa Kukuču sme vybrali najzaujímavejšie pasáže.

S légiami okolo sveta

.lukáš Krivošík .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Vyučený obuvník Jozef Klempa mal sotva dvadsať rokov, keď v lete 1914 vypukla prvá svetová vojna a on musel narukovať do rakúsko-uhorskej armády. Domov sa vrátil až v lete 1920 ako československý legionár. O tom, čo videl a zažil medzitým, si viedol pozoruhodný denník.

Naše Oscary

.martin Ciel .juraj Malíček .zuzana Mojžišová .mária Ferenčuhová .eva Križková .časopis .kultúra 22.02.2015

Nech už je odovzdávanie Oscarov akokoľvek jagavé, vždy sú za tým len konkrétni ľudia a konkrétne filmy. Ľudia si pozrú filmy a povedia, ktoré z nich sa im najviac páčili. My sme oslovili piatich slovenských filmových kritikov a dali sme im právo udeliť svojich vlastných Oscarov. Pozrite sa, ktoré filmy ich minulý rok najviac zaujali.

Popcorn Jura Malíčka

.juraj Malíček .časopis .lifestyle 25.01.2015

Televízny škriatok Fidlibum spolu s potkanom Otkom vychovávajú a vzdelávajú malé Čudo, ktorému prischne meno Anička, a tak sa z nej stane Kukanička. V praxi to vyzerá tak, že jej rozprávajú všakovaké príbehy. Tie sú nielen zábavné a hravé, ale predovšetkým poučné, zhrnuté v nádhernej autorskej knižke Prečo Fidlibum kuká a nie je kukučka? spisovateľky Halky Marčekovej, ktorú ilustrovala Martina Matlovičová. Fidlibuma môžu deti poznať aj z televíznej relácie, ktorej dramaturgičkou je autorka knihy, ale my ho s dcérou nesledujeme, vystačíme si s čítaním a pozeraním obrázkov.

Poker s Tsiprasom

.peter Schutz .časopis 31.01.2015

Európa sa preklopila do ďalšieho kola gréckej drámy. Víťazstvo radikálne ľavicovej Syrizy v parlamentných voľbách sa očakávalo. Menej už rozdiel, ktorým porazila doteraz vládnucu koalíciu.

Zoznámte sa: Juraj Draxler

.časopis .profil 07.12.2014

V júli tohto roku sa stal poradcom ministra školstva, o dva mesiace už bol štátnym tajomníkom, o ďalšie dva mesiace ministrom školstva. Človek, o ktorom takmer nikto nič nevie a ktorý má so slovenským školstvom spoločné len málo.

Pointu dal Paška

.eva Čobejová .časopis .voľby 17.11.2014

V Košiciach to bolo tak: volebná komisia ešte hádam ani nezačala poriadne spočítavať hlasy a každému pozorovateľovi bolo jasné, ako to dopadne. V centrále Rudolfa Bauera, ktorého pritom podporilo vo voľbách deväť pravicových strán, bolo ako na kare. Okolo desiatej tam sedelo asi dvadsať ľudí, zväčša neznáme tváre, na stoloch skromné pohostenie a pochmúrna nálada. Kandidát Rudolf Bauer mal už okolo desiatej rezignovane smutný úsmev, hoci pred televíznymi kamerami ešte hovoril, že tento model zjednotenej pravice by mohol byť príkladom aj pre iné mestá.

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 22.11.2014

V máji 1947 pripravovali študenti z bratislavského internátu Svoradov tradičnú pešiu púť z Bratislavy do Marianky. Pripravili však prekvapenie. Po rannej omši v kostole jezuitov vyšiel na Františkánske námestie kňaz Jozef Búda a na pleciach niesol veľký drevený kríž. A s týmto krížom putoval potom veľký sprievod ľudí cez Patrónku, Železnú studničku až do Marianky, kde malo byť vyvrcholenie slávnosti slúžením omše.