Svet má zvláštnu povahu. Veci až príliš často nie sú jasné na prvý pohľad, dokonca sa veľmi často zdajú celkom iné, než v skutočnosti sú. Tí, ktorí sa snažia o dobro krajiny, vyzerajú často ako necitliví a sebeckí, ale tí, ktorí dlhodobo zneužívajú ťažkosť situácie ľudí, žnú voličské hlasy ako najväčší dobrodinci. Poznáme to opakovane z vlastnej skúsenosti.
Teraz odvšadiaľ počúvam, ako sankcie EÚ voči Rusku nepomôžu, ako iba zhoršia život nevinných ľudí a ako zbytočne rozhnevajú bohatiera Putina. A z každej strany čítam, že postup Izraela je neľudský, že nikam nevedie a že iba povzbudzuje nenávisť a túžbu po pomste.
Tak nahovára prvý pohľad. Ale čo vraví ten druhý?
Najskôr fakty. Každý môže dosýtosti polemizovať, prečo vznikol Majdan a kto všetko odporcov kleptokratickej Janukovyčovej vlády podporil. Ale ukrajinský Krym zabralo Rusko, nie Západ. Ešte raz – sme svedkami agresívneho zabratia dôležitej časti slobodnej krajiny jej susedom, nie sporu o povahu námestia. A ďalej: nelegálne násilnícke gangy na východe suverénnej Ukrajiny vyzbrojuje a podnecuje Moskva, nie Brusel. Napokon: Každý môže donekonečna hútať, či je záujem Západu o Ukrajinu úprimný, alebo iba ekonomický. Ale ideológiu, podľa ktorej ma veľmi neobmedzujú ani len vlastné hranice, pretože môžem silou intervenovať aj v susednej krajine, kde mám vlastnú menšinu, alebo len pocit, že mi nejako patrí, buduje pred našimi očami Putin, nie európski lídri.
Ak na toto všetko pamätáme, vyzerajú sankcie celkom inak, než ako zbytočné ohrozenie svojho HDP. Je to iba nevyhnutná obrana slobody za cenu, ktorú najpregnantnejšie vyjadril Karel Schwarzenberg: Naši otcovia a matky za slobodu tejto časti sveta zomierali, my zatiaľ siahame na percento svojej životnej úrovne.
A fakty o akcii v Gaze: Kto si ešte pamätá, že na jej začiatku bol únos a likvidácia troch izraelských detí? A kto spočíta rakety, ktoré z Gazy celé roky dopadávajú na izraelské územie? Ak na toto nezabudneme, vyzerá odveta Izraela nie ako bezcitné vraždenie, ale ako odveta štátu, ktorý by bez opakovanej demonštrácie vlastnej sily v nepriateľskom obkľúčení protiizraelských režimov už dávno zanikol. Znovu: môžeme slobodne diskutovať, či je odveta Izraela primeraná, či je dobre cielená, a či dosiahne cieľ. Ale ak nezabudneme na fakty, nemôžeme odvetu vyhlásiť za nerozumné ohrozenie mieru. Ten bol ohrozený skôr.
Rusko má byť rešpektované, a Palestínčania majú mať svoj štát. Ale ak má byť skutočný mier, nemožno rešpektovať ani veľkoruské správanie, ani teroristov, ktorí za palestínsku vec skrývajú chuť vymazať Izrael z mapy.
Prvý pohľad často klame.
Teraz odvšadiaľ počúvam, ako sankcie EÚ voči Rusku nepomôžu, ako iba zhoršia život nevinných ľudí a ako zbytočne rozhnevajú bohatiera Putina. A z každej strany čítam, že postup Izraela je neľudský, že nikam nevedie a že iba povzbudzuje nenávisť a túžbu po pomste.
Tak nahovára prvý pohľad. Ale čo vraví ten druhý?
Najskôr fakty. Každý môže dosýtosti polemizovať, prečo vznikol Majdan a kto všetko odporcov kleptokratickej Janukovyčovej vlády podporil. Ale ukrajinský Krym zabralo Rusko, nie Západ. Ešte raz – sme svedkami agresívneho zabratia dôležitej časti slobodnej krajiny jej susedom, nie sporu o povahu námestia. A ďalej: nelegálne násilnícke gangy na východe suverénnej Ukrajiny vyzbrojuje a podnecuje Moskva, nie Brusel. Napokon: Každý môže donekonečna hútať, či je záujem Západu o Ukrajinu úprimný, alebo iba ekonomický. Ale ideológiu, podľa ktorej ma veľmi neobmedzujú ani len vlastné hranice, pretože môžem silou intervenovať aj v susednej krajine, kde mám vlastnú menšinu, alebo len pocit, že mi nejako patrí, buduje pred našimi očami Putin, nie európski lídri.
Ak na toto všetko pamätáme, vyzerajú sankcie celkom inak, než ako zbytočné ohrozenie svojho HDP. Je to iba nevyhnutná obrana slobody za cenu, ktorú najpregnantnejšie vyjadril Karel Schwarzenberg: Naši otcovia a matky za slobodu tejto časti sveta zomierali, my zatiaľ siahame na percento svojej životnej úrovne.
A fakty o akcii v Gaze: Kto si ešte pamätá, že na jej začiatku bol únos a likvidácia troch izraelských detí? A kto spočíta rakety, ktoré z Gazy celé roky dopadávajú na izraelské územie? Ak na toto nezabudneme, vyzerá odveta Izraela nie ako bezcitné vraždenie, ale ako odveta štátu, ktorý by bez opakovanej demonštrácie vlastnej sily v nepriateľskom obkľúčení protiizraelských režimov už dávno zanikol. Znovu: môžeme slobodne diskutovať, či je odveta Izraela primeraná, či je dobre cielená, a či dosiahne cieľ. Ale ak nezabudneme na fakty, nemôžeme odvetu vyhlásiť za nerozumné ohrozenie mieru. Ten bol ohrozený skôr.
Rusko má byť rešpektované, a Palestínčania majú mať svoj štát. Ale ak má byť skutočný mier, nemožno rešpektovať ani veľkoruské správanie, ani teroristov, ktorí za palestínsku vec skrývajú chuť vymazať Izrael z mapy.
Prvý pohľad často klame.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.