Pritom Krym je naozaj rajské miesto, ktoré však najprv Ukrajina (a potom Rusko) bezbožne zanešvárili. Je to najvhodnejšie miesto na tvorbu, o čom, pravda, teraz nikto ani len nemukne, je to výhodné miesto na festivaly mládeže (ktoré sa však spolu s presláveným Kazantipom presťahovali do Gruzínska), na vytváranie umeleckých komún (ako bol kedysi Koktebel), po ktorých už niet ani chýru, ani slychu. Samozrejme, obrana Sevastopoľa v roku 1942 bola vynikajúcim príkladom hrdinstva a sebaobetovania, ale „kvázihistorici“ nazývajú túto epizódu vojny katastrofou.
Isteže, Krym, to je jedno z najlepších miest na svete, ale preháňať akurát jeho geostrategický význam znamená neprimerane sa zosmiešňovať. Vyzývajú nás, aby sme mali radi Krym nie za to, v čom skutočne vyniká. Na Krym treba chodiť oddychovať, tvoriť, kresliť, ľúbiť, a nie usporadúvať tam slávnostné zasadania najvyšších štátnych predstaviteľov. Artek musí ostať symbolom slobodnej a tvorivej pedagogiky, a nie miestom stretnutí poslancov parlamentu s deťmi, pretože také stretnutia veľmi pripomínajú nehanebné dezorientovanie maloletých.
Pokiaľ ide o stelesnenie veľkosti našej epochy, Krym je hádam na to ako stvorený, pretože je po prvé maličký a po druhé v skutočnosti uchmatnutý susedovi. Nuž, ozaj symbol absolútnej hodnoty so všetkým, čo k tomu patrí. A v boji opojnom, lavínou rútiacou vrezali sme sa na Krym – veru tak.
No netreba si myslieť, že po tejto návšteve celej Dumy, Rady Federácie a vládneho tandemu na Kryme nastane blaho. Nenastane. Vklady musia byť cielené ‒ treba dávať do toho, čo je skutočne perspektívne. Krym má budúcnosť ako miesto šťastia, tvorivosti a rovnosti. No ako veľmocenský symbol, navyše premenený na zónu herní, nám môže namiesto slávy priniesť hanbu. Ale – a čo je koho do toho?
Isteže, Krym, to je jedno z najlepších miest na svete, ale preháňať akurát jeho geostrategický význam znamená neprimerane sa zosmiešňovať. Vyzývajú nás, aby sme mali radi Krym nie za to, v čom skutočne vyniká. Na Krym treba chodiť oddychovať, tvoriť, kresliť, ľúbiť, a nie usporadúvať tam slávnostné zasadania najvyšších štátnych predstaviteľov. Artek musí ostať symbolom slobodnej a tvorivej pedagogiky, a nie miestom stretnutí poslancov parlamentu s deťmi, pretože také stretnutia veľmi pripomínajú nehanebné dezorientovanie maloletých.
Pokiaľ ide o stelesnenie veľkosti našej epochy, Krym je hádam na to ako stvorený, pretože je po prvé maličký a po druhé v skutočnosti uchmatnutý susedovi. Nuž, ozaj symbol absolútnej hodnoty so všetkým, čo k tomu patrí. A v boji opojnom, lavínou rútiacou vrezali sme sa na Krym – veru tak.
No netreba si myslieť, že po tejto návšteve celej Dumy, Rady Federácie a vládneho tandemu na Kryme nastane blaho. Nenastane. Vklady musia byť cielené ‒ treba dávať do toho, čo je skutočne perspektívne. Krym má budúcnosť ako miesto šťastia, tvorivosti a rovnosti. No ako veľmocenský symbol, navyše premenený na zónu herní, nám môže namiesto slávy priniesť hanbu. Ale – a čo je koho do toho?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.