Popcorn Jura Malíčka

Vždy, keď večer Fidlibuma odložíme, premýšľam nad tým, aké je úžasné, že navzdory zdaniu všeobecného marazmu stále vychádzajú takéto knižky. Pôvodné, autorské, nápadité, žiadne prefabrikované priamočiare banálne gýče, ale knižky, čo sú bystré a zároveň sú nádhernými výtvarnými objektmi, ktoré dokážu oceniť nielen neskazené deti, ale i zhýčkaní dospelí. A práve tu cítim problém, lebo sa mi zdá, že Fidlibum reprezentuje tú knižnú tvorbu pre deti a mládež, ktorá akoby sa na trhu strácala.
Ono je, samozrejme, úžasné, že knižku, ktorá pokojne môže reprezentovať to najvyššie umenie detskej knihy, nájdeme v ponuke hypermarketov, akurát tam knihy nakupovať nezvykneme, čo je síce snobstvo, ale je to jednoducho tak.
Na druhej strane, v malých, viac-menej alternatívnych kníhkupectvách, ktoré už akoby samy osebe mali byť zárukou určitej kvality, Fidlibuma nenájdeme, hoci tam by sa svojím naturelom hodil asi najviac. Fidlibum totiž nie je ani prvoplánovo páčivý, ani priamočiaro jednoduchý, ale predovšetkým autorský. A to sa týka tak textu, v rámci ktorého jazyk ožíva presne tak, ako je to deťom blízke a stáva sa nástrojom na hranie a hračkou, ako aj ilustrácií, ktoré sú síce nádherné, ale až na ten druhý sústredenejší pohľad, ktorý akosi hypermarketovému nakupovaniu nesvedčí.
Preto sa obávam, že Fidlibum môže byť jednou z tých detských kníh, ktoré sa práve preto  nepredávajú tak dobre, akoby sa predávať mohli.