Milí priatelia. Sloboda má v sebe zradný rozmer neporozumenia. Ste slobodný, nikoho neohrozujete, no vždy sa nájde niekto, kto by vás chcel napchať do šablón vlastného nešťastného života. Pre vaše dobro. O nič iné nejde. Najabsurdnejšie na tom je, že tí, čo vás chcú spútať, nie sú ani sudcovia, ani dozorcovia. Sú to samotní väzni a niekedy to ani nemyslia v zlom. Namiesto toho, aby sa zbavili pomyselných pút, nasadia ich aj vám. Chcú, aby ste lamentovali s nimi, aby ste spútavali iných, aby ste sa vzdali, zhrbili a kráčali na galeje, lebo presne takto sa to má. Z hlbín detstva sa mi vynára skutočná filmová postava. Hrdina. Vo filme nikdy nehral, ale nehral ani svoj život.

Hobit: Smaugova pustatina, druhý diel trilógie, prišiel aj do slovenských kín 364 dní po premiére jednotky. Teda nie do roka a do dňa, ale do roka bez dňa. A to je možno to najpresnejšie, čo sa o ňom dá napísať.

Sú isté javy, ktoré sa vo vesmíre opakujú. Jedným z nich je ten, že Slobodná Európa sa raz za desať rokov zavrie do štúdia a vydá nový album.

Nový román nemeckej spisovateľky Kathariny Hageny má názov O spánku a mizení. Presne o to v ňom ide: o zaspávanie, miznutie, odchádzanie, ale aj o objavovanie zmiznutého.

Ísť dvadsiateho decembra do práce, mať prednášky na Štedrý deň alebo sa zúčastniť na dobrovoľnej brigáde posledný deň v roku, na Silvestra. To všetko bolo možné zažiť na Kube v časoch ideologickej a ateistickej horlivosti. Sviatky sa ostentatívne prehliadali a ignorovali, výsledkom boli tiché šedivé dni a chýbajúce sviatočné. Posledné decembrové týždne v roku 1980, 1983 alebo 1987 boli také fádne a nudné, tak bezfarebne rovnaké, že sa mi v spomienkach spájajú. Mnohé z tých dní som strávila sediac v školskej lavici, zatiaľ čo inde vo svete sa ľudia stretali so svojimi rodinami, rozbaľovali si darčeky a tešili sa navzájom v útulnosti svojich domovov.

Keď som prišla z pôrodnice domov, chvíľu som sa pozerala na pákovú batériu nad drezom v kuchyni a rozmýšľala, ktorým smerom tečie studená a ktorým teplá voda. Prázdno. Moja sestra tvrdí, že pôrod je osvietenie. A to som mala pôrod, ktorý môžem považovať za životný zážitok! Tak ako iní investujú do exkluzívnej dovolenky v neznámom, krásnom svete, my sme investovali do pôrodu v neznámom, krásnom, rakúskom zdravotníctve. Pôvodne som túžila rodiť do vody, a to sa dalo v Hainburgu, v nemocnici, ktorá je od nášho petržalského bytu vzdialená pár minút autom, bez problémov.

České století je nový český seriál, v ktorom Masaryka zahral priam geniálnym spôsobom Martin Huba. Síce len v prvej epizóde, venovanej zákulisiu vzniku Československa, ale to je v zásade jedno, lebo veľké a väčšie herecké výkony dominujú aj ďalším epizódam (ČT1 ich vysiela v nedeľu večer). Má ich byť osem, dosiaľ ich je päť, pričom každá z nich sa venuje jednej zlomovej historickej udalosti moderných českých (a slovenských) dejín. Vznik republiky, Mníchov, Heydrich, 1948 a koniec Slánskeho. O čom budú ďalšie tri sa dá odtušiť, ale nepredbiehajme. Už to, čo sme z Českého století videli jasne naznačuje, že niekto tam, v Českej televízii, veľmi dobre vie, čo robí.

Výsledky druhého kola krajských volieb neboli v čase písania tohto textu známe. Tvrdenie, že župan v Bystrici sa nevolá Marián Kotleba, však zaiste nestratilo platnosť ani po sčítaní hlasov. Keby zázrakom áno, šlo by o životné fiasko Fica a jeho Smeru.

Ako sa odstraňujú vrásky? Ako funguje klobásový jed? Ako naše bunky vylučujú do krvi inzulín? Tohtoročná Nobelova cena za fyziológiu a medicínu je spojená s odpoveďami na tieto zdanlivo nesúvisiace otázky.

Ak chcete mať zážitok z New Yorku, nesmiete tam ísť len raz. Musíte odísť, prísť, znovu odísť, a až potom príde čosi ako after-taste.