Angela Merkelová chce v Európe zaviesť fiškálnu úniu. Vzhľadom na všadeprítomný bordel u nás si mnohí Slováci kladú otázku, či by nebolo lepšie, keby nám šéfovali napríklad Nemci. Lenže na čom inom sa máme naučiť si vládnuť, ak nie na vlastných chybách?

My Slováci sme v zmarovaní majstrami: po referende, ktoré v 90. rokoch kriminálnym spôsobom zmarila Mečiarova garnitúra, sme boli práve svedkami sčítania ľudu, ktoré bolo – hoci nekriminálnym spôsobom – takisto zmarené.

Najskôr som sa dobre pobavil, potom však zhrozil nad tým, že ten človek nemá štipku hanby.

Minulý týždeň sa na internete rozpútala vášnivá diskusia. Spisovateľ Michal Hvorecký vo svojom článku Čo spája Hlina napadol podnikateľa a aktivistu Alojza Hlinu. Ten mu zase pohrozil súdom. Hvorecký sa ospravedlnil. Do sporu sa vložil aj politik Ondrej Dostál, ktorý sa postavil na Hlinovu stranu. Ako sa na to dnes pozerá Michal Hvorecký?

Ako môže vyzerať kariéra človeka, ktorý stratí aj posledné zvyšky sebaúcty? Príkladov by sme u nás našli mnoho. Jeden z nich sa k nám teraz prihovára ako megafón STV.

Tu, z perspektívy žaby rozhliadajúcej sa na Slovensku, by sa zdalo, že sudcovia mdlého umu a s morálnou výbavou hodnou zbojníckej búdy, sa vyskytujú húfne iba na Slovensku, ale nie je to tak. Zdá sa, že sa podobné kvality skrývajú aj pod parochňami britských sudcov (a ak je to tak aj v konzervatívnej Británii, tak to tak musí byť asi už všade).

Nepravidelný občasník o veciach, ktoré sa dnešným ľuďom javia ako normálne, hoci nie sú celkom normálne. Začíname Jamesom Lovelockom.

Možno som ako žena zaujatá a nevidím celú vec celkom objektívne, ale akosi sa mi zdá, že v spore o tvár našej justície a najmä našich súdov počuť teraz najmä hlas žien. Akoby sa najmä ženy nebáli verejne ozvať proti Štefanovi Harabinovi.

Voľba predsedu Najvyššieho súdu opäť ukázala, ako sa klika okolo Štefana Harabina dokáže v prípade nutnosti dobre zorganizovať.

Pred niekoľkými mesiacmi bol u nás na návšteve priateľ z Liptova, povolaním lesník. Bol akýsi iný ako zvyčajne, mĺkvy až depresívny. Keď sme sa pýtali, čo sa deje, tak len cez zuby precedil: Vy netušíte, čo sa v lesoch deje, ako sa tam rozkráda, nemáte ani predstavu... Viac sa mu na túto tému hovoriť nechcelo. Ale podľa depky, v ktorej sa nachádzal, sme tušili, že to nebude nejaká maličkosť.