Sotva uplynul týždeň a v Európe už naozaj každý zabudol, že s istou krajinkou tam kdesi pod Poľskom, kde sa kvôli eurovalu rozpadol dovtedy známy svet, bol chvíľku nejaký problém. Na stole sú oveľa vážnejšie veci: ohrozenie Francúzska, hroziaca vzbura nemeckých poslancov a fiškálna únia pre eurozónu. Viac v mojom pravidelnom Nemeckom (lepšie povedané Nemecko-slovenskom) diári.

Okolo schvaľovania eurovalu vznikla na Slovensku udivujúca hystéria, ktorá úplne prepisuje doterajšie delenie na politickej scéne. V zhode sú zrazu ľavicoví aj pravicoví liberáli (s výnimkou tých sulíkovských) spolu s mnohými konzervatívcami. A ako to už v hysterickej atmosfére chodí, formujú sa novodobé mýty.

V sobotu bude v Bratislave pochod za „práva homosexuálov“. Myšlienka tohto pochodu je mylná od samého začiatku.

Nie som priateľom ďalekosiahlych záverov z jedného prieskumu verejnej mienky. Pokles volebných preferencií strany SaS však už trochu stojí za úvahu. Najmä ak ho signalizuje niekoľko po sebe idúcich výskumov od tej istej agentúry.

O hokeji neviem nič, ešte menej o futbale. Rozlišujem: hokej sa hrá na belasobielom, futbal na zelenom. Hokejisti i futbalisti hrajú v trenírkach, len hokejisti ich majú zateplené. Futbalisti často letia vzduchom, hokejisti sa zas kĺžu a narážajú (sa) na oplôtok vôkol ihriska. Hokejisti sú tu doma, futbalisti neviem.

Asi pôjdem teraz do Grécka. Nie na dovolenku (ani si nepôjdem kúpiť nejaký maličký ostrov), ako väčšina normálnych Európanov, ale na reportáž. Krajinka v krachu ma fascinuje. Nepreháňajú však opäť tie médiá?

Zaujímavo sa vyvíja predajnosť denníka Pravda. Keď sa človek pozrie na čísla predaja, ktoré pravidelne zverejňuje kancelária ABC SR, okamžite mu napadne, že vo vydavateľstve Perex asi nevládne teraz veľké nadšenie a šéfovia tejto spoločnosti asi majú nad čím dumať.

Po dlhom čase som si prelistovala zopár Literárnych týždenníkov z jari a leta tohto roka. Ani ma tam nič veľmi neprekvapilo, až kým som nedošla po júnový rozhovor so Štefanom Nižňanským, riaditeľom Slovenskej televízie, ktorý s ním urobila Gabriela Rothmayerová.

Vyskočí z okna, strčí prsty do zásuvky, bude agresívny a zbije všetky deti v škole. Vôbec nečíta, nechodí von s kamarátmi a kedy hral vlastne naposledy naozajstný futbal? Tie videohry musia byť čertov výmysel!

Tolkien, Howard, Peak, Martin, Zelazny, Le Guinová? Nie! Ak by sme v Česku a na Slovensku zostavovali rebríček tých najvýznamnejších spisovateľov fantasy, na jednom z popredných miest toho rebríčka by trčalo meno Andrzej Sapkowski. Vďaka Zaklínačovi, samozrejme, antihrdinovi bez bázne a hany, ktorý za peniaze zabíjal všakovaké fantasy príšery. Tak sme si ho zamilovali v dosiaľ neprekonaných poviedkach i neskôr, už v riadnej epickej veľkej fantasy.