Slovensko stráca svoj kredit, nadobudnutý po útoku Ruska na Ukrajinu. Ak nebudeme chrániť vonkajšie hranice Európskej únie, doplatíme na to. Rozhovor s exministrom Rastislavom Káčerom o bezpečnostnom postavení Slovenska.

29. novembra zomrel Henry Kissinger – po tom, čo 27. mája tohto roku oslávil 100. narodeniny. Obdobie, ktoré pokryl jeho život, už pri letmom pohľade vzbudzuje pocit závratu zo všetkého, čím svet za ten čas prešiel.

Po voľbách v roku 2020 sme sa v tomto štúdiu pýtali jedného hosťa, či nová vládna zostava, ktorá mala ústavnú väčšinu, má šancu niekam Slovensko posunúť. Ten hosť napriek vtedajšej všeobecnej eufórii povedal, že vzhľadom na osobnostnú výbavu lídrov strán v tej zostave na to nie je šanca. Teraz je tu znovu. Péter Hunčík.

Matovičovský typ vládnutia priniesol definitívne ovocie – Slovensko má po štvrtýkrát vládu dominovanú Smerom. Je to zostava urazená vyšetrovaním únosu štátu, ktorá navyše závisí od extrému. Čo všetko to znamená pre najbližšie roky?

Minulý rok na jeseň sa Lukašenko začal mstiť za sankcie EÚ a sľúbil, že migrantov z Blízkeho východu a Ázie dostane do Poľska. Utečenci dôverčivo prilietajú do Minsku a dohodnutý mikrobus ich vezie na hranice, kde ich hraničiari púšťajú na druhú stranu. Vytúžená sloboda v Európskej únii sa však nekoná. Namiesto toho začína peklo.

Hotovosť zostáva v zahraničí, v Číne a Indii, vo farebných papierikoch.

Teším sa na koncoročné súhry a prehľady, tento rok – minimálne čo sa týka filmov v našich kinách – bude o čom písať. Prevažne v dobrom, ba čo viac, v tom najlepšom a, samozrejme, aj v tom zlom, aj keď tu to také dramatické nebude.

Je riskantné skúmať, ktorý národ je dnes najinteligentnejší, a ktorý najmenej. Hoci existujú tu a tam nejaké pokusy o merania a štatistiky, hovoriť o ich zisteniach zaváňa pre mnohých rasizmom a hriechom proti politickej korektnosti. Poplach je však zbytočný.

Pred 34 rokmi nám prestali vládnuť zločinci, hlupáci či oportunisti. Našťastie sme vzápätí dostali možnosť slobodne si ich zvoliť. Rovnako je to aj s ponukou filmov v kinách. Výrazne sa rozšírila a je len na nás, čo si vyberieme.

Sloboda, na ktorej cestu sme s tápaním nastúpili pred 34 rokmi, nebola a nie je spočinutím na konci dejín. Správanie dnešnej novej moci nám krehkosť výdobytkov skvelého roku 1989 pripomína dnes až príliš jasne. A MY musíme jasne odpovedať.