Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Psychiater Péter Hunčík: Bez spolupráce to nepôjde

.štefan Hríb .rozhovory .téma

Po voľbách v roku 2020 sme sa v tomto štúdiu pýtali jedného hosťa, či nová vládna zostava, ktorá mala ústavnú väčšinu, má šancu niekam Slovensko posunúť. Ten hosť napriek vtedajšej všeobecnej eufórii povedal, že vzhľadom na osobnostnú výbavu lídrov strán v tej zostave na to nie je šanca. Teraz je tu znovu. Péter Hunčík.

Psychiater Péter Hunčík: Bez spolupráce to nepôjde Boris Németh

tri a pol roka po tom je jasné, že tvoje pozorovanie sa potvrdilo. Čo rozhodlo o tom, že to nezvládli?

Péter Hunčík: Nechcel som tu uvádzať mená, ale skúsim to opísať. Človek, ktorý sa stal lídrom koalície, mal isté problémy, ktoré mu neumožnili skupinovú hru. Tam bol taký silný egocentrizmus a videnie sveta len po svojich kanáloch, že pre odborníka bolo pomerne ľahké usúdiť, že s ním to nepôjde. A teraz, ako sa dívam na novú koalíciu, také jednoznačné signály nie sú, ale ako poznám ľudí, ktorí sa dostali do parlamentu a vytvárajú koaličnú vládu, mám silný dojem, že ani táto vláda nevydrží viac ako dva, dva a pol roka.prečo?

Pretože na budúci rok dostaneme naposledy peniaze od EÚ. A potom to už nebude tak, že na všetko boli peniaze, už bude potrebné vytvoriť peniaze doma, a keďže skoro všetci naši politici boli 20 rokov zvyknutí, že nachádzali vždy nejaké finančné rezervy a vďaka tomu si vyriešili aj vnútrostranícke problémy, tak s týmto bude koniec a vyjde najavo čistá, nemaskovaná osobnosť politikov – a medzi terajšími politikmi tiež často vidím konfliktogénne a egocentrické osoby, u ktorých si neviem predstaviť kolektívnu hru.

vo voľbách roku 2020, po všetkých tých námestiach po vražde novinára, to vyzeralo, že Slovensko povedalo unesenému štátu hlasné nie. Teraz, v roku 2023, vyhrali – teda majú väčšinu v parlamente a vládu tvoria – tri strany, ktoré reprezentujú minulosť. Ako sa dá vysvetliť správanie tejto krajiny – že v priebehu tri a pol roka urobí diametrálne odlišné rozhodnutie?

K tej prvej časti otázky poviem toto: Je ešte stále „šťastie“, že na Slovensku existujú aspoň zvyšky toho myslenia, ktoré umožnilo, aby sme vyšli na tie námestia. A vyšli sme až po vražde, nie po menších zlách, čiže náš limit intolerancie je veľmi nízky – protesty nastali až po vražde. To je, žiaľ, veľmi typické pre celú strednú Európu: pýtal som sa vtedy aj maďarských kolegov, či si vedia predstaviť podobné udalosti v Budapešti, a oni odpovedali, že nie – nevedia si predstaviť, že by občania z rôznych strán vyšli na námestia a protestovali. Tá vnútorná centrifugálna sila, ktorá núti nezúčastniť sa, je omnoho silnejšia. To je jedna časť – to čiernobiele videnie celého Slovenska –, ale paradoxne je šťastie, že aspoň toto zostalo. 

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite