Andrej Šeban vydal výborný pesničkový album Časozber. Dohodli sme si s ním preto rozhovor. Trval skoro tri hodiny. Andrej rozprával o kapelách a ľuďoch, s ktorými hrával, o hudbe, o hudobnom priemysle. Priamo a otvorene. Tu je malá ukážka. Celý rozhovor nájdete v tlačenom .týždni.

Koalícia prišla s údajne doteraz najpresvedčivejším, v poradí tretím kandidátom na šéfa NBÚ. Je ním sudca Najvyššieho súdu a kritik Harabina Juraj Kliment.

Mnohým veciam na svete nerozumiem, a jednou z nich je spor medzi Helenou Vondráčkovou a Martou Kubišovou.

Bolo päť minút pred desiatou, ten najhlúpejší čas. O chvíľu mi začínala pravidelná týždenná porada s kolegami v Človeku v ohrození. Podpisoval som práve akési zmluvy, keď sa ma jeden z nich nesmelo opýtal: Ahoj, môžeš sa mu venovať? Prišiel opäť. Komu? - zavrčal som nevrlo. No... tomu pánovi profesorovi.

Po dlhom čase som si prelistovala zopár Literárnych týždenníkov z jari a leta tohto roka. Ani ma tam nič veľmi neprekvapilo, až kým som nedošla po júnový rozhovor so Štefanom Nižňanským, riaditeľom Slovenskej televízie, ktorý s ním urobila Gabriela Rothmayerová.

Vyskočí z okna, strčí prsty do zásuvky, bude agresívny a zbije všetky deti v škole. Vôbec nečíta, nechodí von s kamarátmi a kedy hral vlastne naposledy naozajstný futbal? Tie videohry musia byť čertov výmysel!

Odchádzame zo Stoky. Najprv z Víťazstva, ktoré je apoteózou divadelnej obsesie a svedectvom ľudskej sebadeštrukcie, potom z Pokusu ako Uhlárovej monogamnej obsesie divadlom. Intenzívne divadlo, silný kontrast kreativity a ničivosti. Ako v nedávno vydanej veľkej knihe Cvernovka, o ktorej neviem povedať, či je poctou architektom, dizajnérom, výtvarníkom, režisérom, fotografom, ktorí tento chátrajúci priestor napriek všetkému oživili a vniesli doň kreativitu, alebo záznamom ničivého pudu vládnuceho Bratislave, lebo „tvár Bratislavy dnes veľmi rýchlo stráca jednu vrstvu po druhej“.

Západ by podľa nej mohol pre Ukrajinu robiť viac. Priala by si, aby Gruzínsko a Ukrajina dostali jasnú perspektívu členstva v NATO. Vnučka posledného rakúsko-uhorského cisára, sochárka a bývalá veľvyslankyňa Gruzínska v Nemecku Gabriela von Habsburg.

Na pódiu Fico, v ruke červené pero, za ním biela tabuľa, medzi ňou a obecenstvom vibruje trup a hlava v rytme odškrtávania štvorčekov, priradených k dvojriadkovým heslám.

O ôsmom máji 1945 sme si navykli premýšľať ako o predele, ktorým sa skončila druhá svetová vojna v Európe. Pravda je taká, že kolotoč násilia dobiehal ešte niekoľko rokov. Milióny ľudí trpeli a mnohí z nich prišli o život, hoci armády už oficiálne nebojovali.