Držiteľ „tanečného Oscara“, tanečník a choreograf Jaro Viňarský nedávno otvoril festival Bratislava v pohybe kilometrovým tancom po meste. On sám však nerád používa na to, čo robí, označenie tanec. Radšej to volá fyzické umenie alebo umenie tela.

Novými županmi chcú byť desiatky, krajskými poslancami stovky kandidátov. Najvážnejším a najsmutnejším problémom volieb do VÚC je ich nízka účasť. Bude to tentoraz lepšie?

Je pred pol siedmou ráno, rozvidnievať sa začne až o pár minút. Zatiaľ je všetko ukryté v tme, z ktorej vykukujú len tie najstrašidelnejšie veci. 

V septembri 2002 Pavol Rusko cez volebnú noc rozdával sebavedomé úsmevy. Postavil úspešnú súkromnú televíziu, ktorá hýbala verejnou mienkou, vyrobil prezidenta, pretlačil do parlamentu dve strany a sám triumfoval v politike.

Peter Jančárik a Filip Struhárik v rámci projektu s Nadáciou Slovenskej sporiteľne na zvyšovanie záujmu študentov o verejné veci zavítali na Gymnázium Františka Švantnera v Novej Bani. Študentom ponúkli návod, ako sa orientovať v zradnom svete informácií.

Začněme tím, co naše volby řadí do širších mezinárodních trendů. Je toho dost na to, abychom se směle mohli považovat za součást Západu. Jen to není moc radostné. Ale i to je součástí současných trendů.

Je to ako stroj času a teleport zároveň. Nastúpite v Moskve do vlaku a ocitnete sa inde. Tu je desať vecí, ktoré ma tá cesta vlakom naučila.

Znovu se ukazuje, jak nebezpečná je kumulace moci vládního hnutí ANO. Kromě funkce premiéra a předsedy Poslanecké sněmovny by totiž v určitém případě mohlo disponovat i pravomocemi prezidenta republiky. Došlo by k tomu, pokud by prezident nebyl schopný vykonávat svůj úřad, což není nereálné.

Tá kniha je zasvätenou štúdiou zo života ruského ľudu a politiky naloženej v alkohole, presnejšie vo vodke. Zhltol som ju, no jedna vec ma predsa len zarazila.

Ani po opätovnom čítaní článku: „My sme les. Kto sú oni?“ som nenašiel jednu zásadnú vec, ktorú považujem v danej téme za veľmi dôležitú.