Iný kraj, iný mrav. Zatiaľ čo my si servírujeme večeru postupne po jednotlivých chodoch, inde si tých jedál doprajú viac, ibaže v menších množstvách a podávajú ich naraz v malých mištičkách. Kochajú sa v tom

Aktivizácia odboja, nedostatok potravín, množiace sa krádeže a obavy z evakuácie. Takto nejako vyzeralo Slovensko pár týždňov pred koncom vojny. Napriek tomu bol v krajine relatívny pokoj.

Minulosť je v móde. Nálepka retro dnes dokáže predávať aj tie najväčšie bizarnosti. Akoby mýtus zlatého veku naozaj platil. Bolo lepšie. Filmy boli lepšie, knihy, videohry, komiksy, móda, bicykle, tenisky, hodinky, všetko bolo lepšie. Dizajnéri sa vracajú k starým značkám, umelci vykrádajú staré témy a príbehy, ľudia túžia po starých ideáloch. Ako veľmi je to nebezpečné, to ani netreba pripomínať, čisté zlo je späť, zvlášť ak si uvedomíme, že skutočne sú tu pokusy, aby sa do módy vrátili rifle s plesňovým vzorom.

Prepáčte mi tú naivitu – ako človek, ktorý celý život narába so slovami, som si myslel, že ak sa názov nejakej spoločnosti končí na -stav, tak tá spoločnosť niečo stavia. A aby to niečo postavila, zamestnáva desiatky, stovky kopáčov, bagristov, betonárov, lešenárov, murárov, montérov, žeriavnikov, skrátka stavebných robotníkov. V prípade Váhostavu som sa zmýlil. To bodré heslo Váhostav neváha, stavia, s ktorým spoločnosť napochodovala na stavenisko nášho prvotnopospolného kapitalizmu, znie dnes trochu inak, zato pravdivo: Váhostav nestavia, stavajú preň a zaň iní a Váhostav ich akurát privádza na mizinu. Na Slovensku sa tomu hovorí ozdravenie firmy.

Minulý piatok to boli dva roky, čo bol Jorge Mario Bergoglio zvolený za pápeža Františka. Podarilo sa mu nanovo oživiť pápežský úrad, ani nie tak magistériom, ako vlastným príkladom. Jeho dosah na ľudí, ktorí prepadli cez trhliny postmoderného života, sa dotkol tých, ktorým sa darí, aj skeptikov a zranených. Podarilo sa mu predstaviť sviežu tvár katolicizmu a otvoriť nové možnosti pre misiu cirkvi. František je po celom svete v médiách, a keď sa hovorí o pápežovi, hovorí sa aj o cirkvi a evanjeliu.

Milí priatelia, jednou z najnezmyselnejších vecí na svete sú nákupy. Nesmelo dodávam, že teda asi iba pre mňa. Lebo život a svet sa neustále točí okolo „biznisu“, okolo predaja a nákupu. Vklady, zisky, straty, výnosy, percentá a rabaty. Človek z tohto kolotoča vystúpiť nemôže, ale môže mu to celé poriadne liezť na nervy. Mne to aj lezie. Čo mi už chcel kdekto predať volovín. Cez telefón mi ponúkali bambusové ponožky so striebornou špičkou. Chceli mi odsať tuk, nafúknuť pery, vylepšiť prsia, zmerať cievy aj cholesterol. Predajcov týchto obskúrností som odmietol, no hrýzlo ma svedomie.

„Dnes v noci nám to jaksi nešlo, / a tak mi Anča vraví k ránu: / „Počúvaj, tatko, miesto sexu / založme radšej novú stranu. Stranu má Jožo, Paľo, Béla, / či sme my horší ako oni? / Ty budeš výkonný podpredseda, /aj keď si zväčša nevýkonný. // O strana mia! / Únia, Aliancia... / Každý tú svoju vzýva. / Volič sa díva a zíva. / Ó, ako chutí / moc vo vlastnom hnutí! / Tomu sa na Slovensku / hovorí alternatíva.“

Nie som ktovieaký kaviarenský typ, no s veľkou chuťou som pripravil do najnovšieho vydania .týždňa tému o našich slávnych krčmách a kaviarňach, kde sa tvorili dejiny – či už tie skutočné, alebo fiktívne, literárne. Ako vždy, ostalo čosi nedopovedané.

Bývalý poslanec NRSR Peter Zajac považuje pokus o internovanie Hedvigy Malinovej-Žákovej za nehoráznosť v duchu tých "najlepších" komunistických a eštebáckych tradícií.

Keby som bol vinár, napísal by som, že to bol veľmi dobrý rok.