Nechcem zneužívať blog .týždňa na propagáciu mojej kapely Živé kvety, ale nemôžem inak. Cez víkend nás kamarát upozornil, že Peter Cmorík spieval na predvolebnom mítingu neznámu pieseň, ktorej slová pochádzajú z našej skladby Bez konca z rovnomenného albumu, no hudba bola úplne iná. Skoro ma porazilo!

Je to ako na hojdačke: včera večer Sarkozy a Merkelová odhodlane predostreli svoj plán na záchranu Európy. O pár hodín zazvonila umieráčikom americká ratingová agentúra. A na Slovensku sa vzrušujeme nad vecami, ktoré neexistujú. Viac v mojom Nemeckom diári.

Najpredávanejší slovenský časopis už roky bez hanby vykráda články iných médií. Keď ich na to upozorníte, väčšinou im nestojíte ani za to, aby vám aspoň formálne odpovedali. Týždenník Plus 7 dní vedú cynici, ktorí majú novinársku etiku na háku.

Kým na Slovensku sme donedávna vzrušene sledovali debatku o eurovale a gréckej pomoci, v krajine, v ktorej sa skutočne rozhoduje o všetkom, padajú ďalšie tabu. Krátky prehľad toho najdôležitejšieho z nemeckej tlače posledných dní.

Ženy, deti, otcovia, matky - tí všetci majú svoj "medzinárodný deň". V sobotu, 17. apríla máme deň my hudbomilci. Teda, presnejšie povedané, naše obchody.

Dnes, teda v nedeľu, 9. mája 2010 o 16. hodine zomrel advokát, sudca, obhájca Plastikov, bývalý minister spravodlivosti, český ombudsman Otakar Motejl.

Dnes, 4. mája, je výročie smrti Milana Rastislava Štefánika. Môžeme si teda naňho trošku spomenúť, napríklad na Bradle.

Občas aj my rodičia zlyhávame a správame sa nepedagogicky. Uznávam. Ale občas sa inak nedá, keď človek vidí, čo sa majú učiť naše deti.

Je máj, je lásky čas, „hrdliččin zve ku lásce hlas.“ Noční vlci už zaliezli do nor, neboli to nevinní motorkári na výlete, ale Putinova kohorta, ktorá kolíkovala cestu pre vojenské konvoje. Komu sa nepáči slovo kohorta, nech sa ide pozrieť na Putinovu bustu rímskeho imperátora v dedinke neďaleko Petrohradu, ktorú tam nainštalovali miestni donskí kozáci. Keďže boli aj takí, čo nestrkali hlavu do piesku a spanilú jazdu neprečušali, museli sa tí piati motorkári na hraniciach strategicky rozptýliť, alebo pricestovať vlakom, požičať si u nás motorky aj motorkárov a spoľahnúť sa na Slavíne na logistiku ruského veľvyslanectva.

Niekoľko rokov som žil v Moskve. Mal som ju rád, lebo je jedinečná, národnosti a kultúry sa tam miešajú rýchlejšie ako drahé drinky v nejednom snobskom bare. No kým Moskva sa ma snažila získať roky, urputne bojovala s mojimi zmyslami, Petrohrad u mňa triumfoval okamžite. Nemyslím teraz jeho architektúru, ktorá je väčšinou dielom západných architektov. Nenarážam ani na klišéovité porovnanie s Benátkami. Petrohrad zabodoval úchvatnou atmosférou.