Interrupcie sú citlivá téma. Nečudo, ide pri nej o veľa. O život, o psychiku, o intimitu, o pocity viny či neviny. Je ťažké o tejto téme hovoriť, pretože aj pri tých najcitlivejšie volených argumentoch – či za alebo proti – sa vždy niekto cíti nemilo zasiahnutý.

Pevne verím, že toto je na dlhý čas posledný text, ktorý píšem o Planéte vedomostí. Keď som pred zhruba dvomi mesiacmi začal o tomto nepodarku diskutovať s pracovníkmi rezortu školstva, hovoril som, že plánovaných 12 miliónov eur (toto bola horná hranica ceny za celoplošnú licenciu Planéty) sa dá v školstve využiť určite oveľa lepšie, napríklad na zvýšenie platov učiteľov.

Už dávno si vyčítam, že nechodievam na demonštrácie. Nie som exhibicionista, vravím si v duchu najčastejšiu alibistickú výhovorku. Na protestný pochod od egyptskej ambasády v centre Bratislavy k zastúpeniu Európskej komisie pred pár dňami som však musel ísť.

Šéf mimoparlamentnej strany TIP Tomáš Hudec sa rozhodol, že ide otestovať, ako to slovenskí politici naozaj myslia s bojom proti korupcii.

Nekonečné rokovania s Gréckom o riešení jeho dlhových problémov sa dostali do fázy, keď v nich ide už len o odďaľovanie nevyhnutného. Bude v nadväznosti na grécku krízu spoločná európska mena demaskovaná ako utopický projekt, vyžadujúci si svoju „perestrojku“?

Vládna Občianska platforma sa po prehratých prezidentských voľbách a štyri mesiace pred parlamentnými voľbami snaží ešte zachrániť, čo sa dá. Bude to však mať ťažké.

Píše sa rok 1985. Penzionovaný príslušník sovietskych špeciálnych jednotiek SPETZNAZ pracuje ako školník na strednej škole. Práve prebieha branné cvičenie. Študenti hádžu plastovým granátom, študentky flirtujú s vojakmi, ďalší trénujú protichemický poplach. Nasúkaní do igelitových pršiplášťov s vreckami na nohách skúšajú netesniace nechutné protichemické masky v zadymenom stane. Plyn smrdí ako čert, akoby aj nie, veď ide o tajnú chemickú zbraň, ktorá sa vďaka byrokracii a organizačnému neporiadku dostala na nesprávne miesto.

V .týždni 44/2014 sme uverejnili kritický text spisovateľky Moniky Kompaníkovej, ktorá kritizovala akciu Dni slovenskej literatúry. Na jej kritiku zareagoval minister kultúry Marek Maďarič.

Táto nahrávka roky kolovala len rukami zberateľov a zasvätencov, až na jeseň tohto roku konečne vyšla po dvadsiatich piatich rokoch oficiálne na CD pod názvom Tisíc izieb. Tento živák je výnimočný v tom, že ide o najlepší dochovaný záznam koncertu Deža Ursinyho.

Do čerta s tým, myslím si, že v Poľsku neexistuje diskusia. Nehovorím o tom, že nie je možné vymienať si názory, to áno, ale diskutovať tak, aby si dvaja oponenti boli schopní a chceli si rozumieť, to neexistuje. Ach prepáčte, stále ešte možno po sebe kričať nadávky a urážky. Má to jednu príčinu: každý politický rozdiel sa okamžite mení na morálny rozpor, jazyk politiky sa mení na jazyk morálky a iné hodnotenie reality sa stáva eticky neoprávneným. Možno je to súčasť nášho romantizujúceho dedičstva, ktoré nám káže vidieť politiku ako počiatok moci metafyzického dobra a zla.