O víkendu se v České republice konalo druhé kolo senátních voleb, které prohrálo hnutí ANO. Andrej Babiš věnoval veškerou energii podpoře Jany Nagyové na Jihlavsku, ženy, která je spolu s ním obžalovaná v kauze Čapí hnízdo. Jeho sázka nevyšla. A my teď tak nějak tušíme, že tento debakl může ovlivnit i prezidentskou volbu.

Nikdo rozumný nepochybuje o tom, že Rusko je dravec. Někteří lidé ovšem tvrdí, že mu přírodní poměry nikdy nedávaly na výběr. Dokázat, že se zásadně mýlí, má být součástí diagnózy ruské nemoci, která se letos ohlásila dalším zuřivým záchvatem. Rozmohl se nám tady takový nešvar – tímto slovním oběživem obohatila lidový humor jedna nesmrtelná česká komedie. Ten nešvar, poopravme, se „nerozmohl“, ale má dlouhou tradici, a netřeba ho proto objevovat, nýbrž věcně rozebrat. Spočívá ve sklonu vysvětlovat ruský expanzionismus zdánlivě vědecky a neutrálně.

Po piatich obetiach cestného piráta vyzerá dvojnásobná vražda z nenávisti ako znamenie, že Bratislava sa mení na Chicago. Také dramatické to snáď nebude, hoci poprava dvoch nevinných ľudí je niečo neuveriteľné.

Nemôžem si pomôcť, ale náramne ma vyrušujú všeobecné múdrosti a banálne pravdy. Také tie frazeologizmy, floskuly a klišé, v rámci ktorých sa „história zvykne opakovať“, „šťastie praje pripraveným“, „všetko zlé je na niečo dobré“ a nevypláca sa „tancovať na tenkom ľade“.

Bohatá mozaika životného diela Milana Lasicu dostáva nikým netušený nový diel a o to silnejšie na nás zapôsobí.

Sú ingrediencie, o ktorých by sme niekedy radšej nič nevedeli. Mnohí dodnes netušia, že klobásky sa plnia do vypratých čriev alebo že do tlačenky sa dávali napríklad aj uši. Najväčšie emócie však ako ingrediencia odjakživa vzbudzovala krv.

V týchto dňoch prebieha diskusia o kontexte, ktorý obklopuje Izrael a Hamas. Je nevyhnutná, pretože bez nej sa nedajú jasne oddeliť morálne kategórie dobra a zla. Ale nie je jednoduchá.

Nový minister vnútra zametá, Martina Šimkovičová píše a Robert Fico rozpráva o korupcii v iných krajinách.

Je tu koniec školského roka, pred nami prázdniny plné kúpalísk, kolotočov, cirkusov a pútí. Všade sa nachádza za priehrštie sladkostí, ktoré lákajú a vábia. Medzi nimi sa na prvom mieste vyníma jedna maškrta, tá najstaršia – obyčajná lízanka.

Najedli sme sa, naokolo samá krása a vrúcnosť. Každých pätnásť minút nám pristane ruka majiteľa na pleci, aby sa ubezpečil, či nám chutilo. Zrazu sa pred nami zjaví pohár s jantárovo zafarbeným vínom. A pri ňom na špeciálnom tanieri učupené cantuccini.