lebo, samozrejme, vnútorne s nimi hlboko a fundamentálne nesúhlasím, akurát neviem vyargumentovať prečo. Teda, možno by som aj vedel, ale jednak sa mi nechce zapletať sa do sémantickej ťahanice so samotným jazykom a jednak akosi tuším, že by som aj tak sám seba usvedčil z omylu, opäť by som sa dostal do sporu sám so sebou, a to nemám rád, lebo vo výsledku by veci neboli jasnejšie, ale iba komplikovanejšie, a to je presne to, čo nechcem. Veď mňa aj tak najviac napĺňajú celkom jednoduché veci. Jasné, priamočiare. Napríklad čerstvý chlieb s maslom, tým sa viem naplniť úplne celý. 

Všetko ostatné len zbytočne komplikuje veci. Ako to zlo, čo je na niečo dobré.  Hmm, paradox? Ani veľmi nie, len jazyk je milosrdný.