mali sme tu už rôzne gurmánske vynálezy – také, ktoré vznikli šťastnou náhodou alebo naopak nedopatrením či rovno katastrofou a sú vlastne legitimizovaným nepodarkom. No nemali sme tu ešte prípad gastrovynálezu, ktorý bol vždy nanovo z času na čas objavovaný. Je teda čas povedať si niečo o cukríku, ktorý uviazol na paličke. Pretože tento jednoduchý, ba až triviálny nápad sa na svete objavuje niekoľkokrát – vždy vyskočí na svetlo božie na inom konci sveta bez toho, aby dotyčný vynálezca čoby len tušil, že objavil vynájdené. 

Lízanka ako priemyselný produkt sa však definitívne vynašla a zaregistrovala ako duševné vlastníctvo až v dvadsiatom storočí. Prvýkrát vraj lízanku človek objavil na úsvite civilizácie, keď začal vykrádať popri lovení a zbere úle divokých včiel. Namiesto oblizovania rúk a špárania sa v mäkkom jantárovom bahne, riskujúc nejaké to uštipnutie, zobral náš prapredok halúzku, zaboril ju do medu, med na ňu namotal a potom preniesol do úst.